Prišiel ten deň, na ktorý sa zvyknú baby na strednej najviac tešiť. Áno, stužková. Predstavovala som si ju síce úplne inak. Mal to byť večer, keď sme sa mali zabávať s Martinom ako kamaráti. No odkedy vstúpila do môjho života Alexia, nič nie je ako predtým a všetko je iné, ako som si plánovala.

Ráno, stresy a zhony - ponáhľame sa ku kaderníčke, potom kozmetičke. Alexia si dá vlasy vypnúť do hora a pár prameňov má voľne pustených popri tvári. Kozmetička jej zladí tiene so šatami, použije kaki farbu - na viečka aj linky a ústa jej vymaľuje bledo-ružovým rúžom.
A teraz nasleduje moje rozhodnutie u kaderníčky. Som sa rozhodla moje doteraz nefarbené vlasy devastovať nejakou farbou, určite nechcem blond ako má Alexia. Vyberiem si krikľavo červenú a nechám si ich iba natočiť. Myslím, že tá farba a vlny budú už sami o sebe výrazné. Kozmetička mi nanesie na oči staro-ružovú nad ňu spraví oblúčik s tmavou hnedou a rozjasní to pod obočím bielym krémovým tieňom, na horné viečko spraví bielu linku a dolnú linku spraví s čiernou ceruzkou. Na pery mi dá bledohnedý lesk.
S nechtami sme tiež spokojné Alexiine žiaria vo farbách kaki a zlatej. Na mojich mám jednoduchú francúzsku manikúru s čiernymi motýlikmi.

Doma všetky tri spolu s mamou nervózne vyčkávame. Otec na stužkovú nepríde, kto by s jeho prítomnosťou aj rátal?
Keď už je čas vyraziť nasadneme všetky tri do auta. Aj tak ten čas doma tak divne plynul - chvíľami som nevedela, či rýchlo alebo pomaly.

Prichádzame do kultúrneho domu. Prvá vchádza sestra a v obleku ju čaká Martin. Je krásny. Po nej vchádzam ja a v momente, keď ma zbadá Martin. Od údivu otvorí ústa. Usmejem sa a v tom zbadám Dana ako stojí medzi spolužiakmi. Namierim si to rovno k nemu.

"Ahoj fešák," pozdravím ho s úsmevom. "Ahoj, a ty si kto?" doberá si ma on. "Pokiaľ viem, tak tvoja parťáčka na nástupe," odpovedám v dobrej nálade. Čakanie so spolužiakmi ubehne rýchlo. Zavolajú nás nástup a pustia nám pieseň, ktorú sa zhodou okolnosti podarilo pretlačiť mojej sestre - Sweetbox - After The Lights. Tá hudba, atmosféra tej chvíle spôsobujú, že mi po tele behajú zimomriavky. Príhovory a program prejdú ani sa nenazdáme. A potom nasleduje tá naj. časť bez rodičov - zábava.

Zostávam aj naďalej pri Danovi. Prikloní sa ku mne:"Karin, poď tancovať." "Si robíš srandu?" som nečakala, že sa mu bude chcieť. Smejeme sa, ale napriek tomu sa obaja postavíme a ideme. Zas sa ku mne prikloní a spýta sa ma:"Chceš nasrať Chovanca?" "Čo prosím?" vybuchnem smiechom. Pozriem sa na sestru a Martina. Sedia, skôr som si predstavovala, že to oni budú celý večer tancovať a ja sedieť. "A ako to chceš spraviť?" stále sa smejem. "Takto," chytí ma a pobozká. Akonáhle ma pustí, som ako pripečená - neviem, či sa čudovať alebo usmievať. Som v šoku. "Prepáč, ale na chvíľu si odskočím," musím to ísť von predýchať. A čo sestra a Martin? No tí pozerali minimálne tak vyjavene ako ja na Dana.

Sedím vonku a počujem v pozadí pieseň od Sweetboxu Pretty in Pink. A v hlave mám maximálny zmätok - Martin, moja sestra a teraz aj Dano? Dobrú chvíľu sa vetrám vonku, odskočím si na záchod. Zapípa mobil, vytiahnem ho z kabelky a prečítam smsku. Je na nej:"Hotel na Hlavnej ulici č. 10, prídi, čakám ťa." A čo ma najviac dorazí je to smska z Martinovho mobilu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár