Zavolám si taxík a poviem taxikárovi adresu, ktorú mi Dano nadiktoval. Taxík zastaví na sídlisku a ja zavolám Danovi, že už som prišla. Predsa len je nadránom, nemusím u nich vyzváňať, ešte by som náhodou zobudila jeho rodičov. Vyjde von a vyzerá dobre unavený. "Ahoj, čo sa teda stalo?" spýta sa ma. "Ahoj, potrebujem sa vyrozprávať, poďme si sadnúť tam na lavičku," požiadam ho. "No počúvam ťa," dá mi pokyn, aby som odštartovala svoj monológ.
Spustím na neho, ako sa všetko zmenilo, keď Alexia vkročila do môjho života. Ako som prišla na to, že k Martinovi cítim niečo viac a ako ma bolela strata jeho priateľstva. Počúva ma a zo mňa opadne to napätie a vyjdú mi slzy. Tak dlho som sa nemala komu zdôveriť, mame som sa na vlastnú sestru nemohla ísť sťažovať. Poviem mu aj o tom včerajšku, čo sa stalo potom akonáhle som sa vyparila zo stužkovej a ešte sa mu ospravedlním, že som sa ani nerozlúčila. Akonáhle vidí, že som skončila, tak čakám, že mi niečo povie.
"Vieš bola to tak chyba vás všetkých troch," nadýchne sa a pokračuje. "Tvoja tvrdohlavosť, jeho ľahostajnosť voči tebe a vypočítavosť tvojej sestry," na chvíľku sa zastaví v tom, čo mi chce povedať. Počúvam ho a stále mi je do plaču. "Bolí ťa to, pretože si do neho zaľúbila a on uprednostnil tvoju sestru," trafí do čierneho a ja len sťažka vydýchnem. "Asi zavolám otcovi, chcela by som ísť na pár dni k nemu," predostriem mu svoj plán. "Možno ti to len prospeje," schváli mi to. "Ďakujem, že si si ma vypočul," objímem ho a rozlúčim sa s ním. Nespýtala som sa ho, prečo ma včera pobozkal, asi bude najlepšie, keď na to zabudneme.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.