Jeden z takých dní, kedy by som potrebovala objať

Ako len mám chuť kričať, možno by to potom opadlo. Bol to taký otrasný deň až na pár svetlých výnimiek.
Na základoch psychiatrie, ktoré mimochodom odpadli, keďže prednášajúca, ako si zabudla doraziť z Kramárov - Bea Paule: "Nebudem ti to lízať." "Ja to fajčiť nebudem." (bavili sa síce len o šúľaní cigariet - ale ja som mala aj tak dosť
Paula vyčítavo mne: "Sima, ty si zas v ružovom."
Vzápätí na to pochváli Beuške hodinky:"Ďakujem, ale nie sú strieborné." (Za to boli z chirurgickej ocele a stáli 300 Ečiek)
Ja sa pridám:"Škoda, že nie sú ružové." No, nemohla som si nerypnúť.

Potom som prišla na to, že polku zadku mám špinavého - pretiekla som.Toto je snáď zlý sen, sťahovala som si tričko a maskovala to. Paula ma upokojila, že to nie je vidno, pokiaľ o tom človek nevie.
Ale aj tak som mala pocit, že pútam pozornosť. Neskôr som si uvedomila, že pútam pozornosť tou ružovou. Trocha som sa upokojila až vo vlaku - keď som si sadla. Oproti krížom si prisadol on vo fialovom tričku, farebne by sme sa k sebe hodili. Neviem, čím to bolo, ale pozreli sme sa na seba viackrát - mal krásne modré oči. Vytiahla som si knihu a potom, keď som sa pozrela na neho, tak krátko po mne už mal vytiahnutú knihu aj on.

Prišla som domov, doľahlo to zas na mňa. V duchu si nadávam, za to že som unavená a ako sa mi nechce. Vyčítam si, že nestíham. Cítila som sama, tak som sa prihlásila. Doobeda som sa stihla pohádať s našimi, potom ma neskôr chytili nervy hodila som ovládač o zem a potom som len hľadala od neho kryt pod posteľou.

Ďalšia spolužiačka mi povedala, že ich polku vyrazili na štátniciach z nemčiny, čo raz viac sa na ne teším. Vraj len naša "nemecká katedra" je taká normálna. Svine, aj keby som toho bakalára mala robiť 5 rokov alebo by ma to malo stáť život, ja to dokončím. Keď už je reč o tom zdraví, zajtra mi bude brať už druhý týždeň po sebe krv, neviem na čo, keď aj tak na nič múdre nedôjdu.

Idem ja už písať žiadosť o zrušenie prerekvizít a potom spoznámkovať pár strán k bakalárke. Nevadí mi, že sa nevyspím. Zajtra smer BA, potom do GA k lekárke,neskôr len vydržať v pokladni 6,5 hodín.
Ja nič, len som sa chcela vyžalovať, aby to napätie zo mňa opadlo.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

12 komentov k blogu