Klavír - vivo per lei

Vieš, keď sa započúvam do nejakej piesne a počujem tam klavír. Väčšinou mi nabehne husia koža a spomeniem si na teba. Ty si spôsobila, že som sa do neho zaľúbila. V deň, keď si vkročila do našej triedy. V deň, keď ťa po dlhom prehováraní posadila triedna za klavír a všetci sme ťa hltali očami.

Keď som prišla k vám a zbadala tvoje staré čierne krídlo a túžila som len po tom si na ňom zahrať. Chodila si celé roky na základnú umeleckú školu a stala si sa mojim vzorom. Dodatočne som začala brať hodiny klavíra a dúfala, že ma moji rodičia budú rovnako podporovať ako teba. Avšak ani v tomto ma nepodržali a ja som sa bez klavíra doma nemohla zlepšovať, potom čo sa z môjho učiteľa klavíra stal nevyrovnaný narkoman, ktorý ma zbil bubnovými paličkami po prstoch,som sa vzdala viery, že sa raz sa naučím hrať poriadne na klavíri. Doteraz, keď zbadám klavír - tak si na ňom zahrám aspoň stupnicu - to jediné si totiž po 10 rokoch ešte pamätám. Niekedy si tú stupnicu zahrám aj prstami na drevenom stolíku a vtedy mi to chýba. Ako keď sme s Annou hrali spolu na klavíri, keď som už vedela zahrať piesne - keď som si kreslila noty do notového zošita.

Nedávno som natrafila na hudobnú akadémiu, kde vyučujú rôzne vekové kategórie a pokiaľ sa netúžiš stať nejakým profíkom a chceš sa naučiť hrať len pre vlastnú radosť - tak vyučovanie nebude až také prísne. A vtedy sa viera, že sa naučím hrať na klavíri, vrátila naspäť ku mne. Dúfam, že raz budeš na mňa hrdá.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu