Dni mi ubiehajú pomaly, väčšinou sedím pri okne a pozerám sa von. Keď na mňa doľahne únava, tak si ľahnem do postele. Zatvorím oči a dúfam, že keď sa zobudím. Zistím, že všetko bol len zlý sen. Prebudím sa a zistím, že som doma pri rodine a Willovi. No každé moje prebudenie je len ďalším sklamaním.
"Mala by si niečo zjesť," položí jedlo na stôl Anna. No ja sa ani neobzriem. Iba sa nemo dívam cez okno. Zatvorí za sebou dvere. A spoza dverí iba počujem jej a Nicholasov hlas, ako sa zhovárajú. "Nicholas, už je to pár dní, čo nič nejedla. Myslím, že by si mal ísť za ňou," nalieha Anna. "Ponížila ma pred všetkými, nevidím dôvod ju navštevovať," odpovie jej. Mňa to len upokojí, nemohla by som ho ani cítiť.
Ráno po prebudení ma chytí strašný hlad. Po štyroch dňoch bez jedla sa predsa len do neho pustím. Jem strašne rýchlo. Takže teraz okrem spania, dívania sa cez okno sa mi vrátila chuť do jedla. Dni plynú a ja nemám predstavy, koľko času som tu, koľko dní ubehlo odvtedy, čo Will zomrel. Nicholas sa mi stále vyhýba, čo mne vôbec nevadí.
Jedno ráno mi zas donesú raňajky, zjem ich a v tom mi príde zle. Všetko to dostanem von zo seba. Jedlo vyzeralo byť v poriadku alebo že by nebolo? Do izby vkročí Anna, keď zbadá, čo sa mi stalo, tak len povie:"Myslím, že toto bude Nicholasa zaujímať." Opustí izbu a ja už očakávam problémy.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.