Dni mi ubiehajú pomaly, väčšinou sedím pri okne a pozerám sa von. Keď na mňa doľahne únava, tak si ľahnem do postele. Zatvorím oči a dúfam, že keď sa zobudím. Zistím, že všetko bol len zlý sen. Prebudím sa a zistím, že som doma pri rodine a Willovi. No každé moje prebudenie je len ďalším sklamaním.

"Mala by si niečo zjesť," položí jedlo na stôl Anna. No ja sa ani neobzriem. Iba sa nemo dívam cez okno. Zatvorí za sebou dvere. A spoza dverí iba počujem jej a Nicholasov hlas, ako sa zhovárajú. "Nicholas, už je to pár dní, čo nič nejedla. Myslím, že by si mal ísť za ňou," nalieha Anna. "Ponížila ma pred všetkými, nevidím dôvod ju navštevovať," odpovie jej. Mňa to len upokojí, nemohla by som ho ani cítiť.

Ráno po prebudení ma chytí strašný hlad. Po štyroch dňoch bez jedla sa predsa len do neho pustím. Jem strašne rýchlo. Takže teraz okrem spania, dívania sa cez okno sa mi vrátila chuť do jedla. Dni plynú a ja nemám predstavy, koľko času som tu, koľko dní ubehlo odvtedy, čo Will zomrel. Nicholas sa mi stále vyhýba, čo mne vôbec nevadí.

Jedno ráno mi zas donesú raňajky, zjem ich a v tom mi príde zle. Všetko to dostanem von zo seba. Jedlo vyzeralo byť v poriadku alebo že by nebolo? Do izby vkročí Anna, keď zbadá, čo sa mi stalo, tak len povie:"Myslím, že toto bude Nicholasa zaujímať." Opustí izbu a ja už očakávam problémy.

 Blog
Komentuj
 fotka
ena233  25. 3. 2011 13:04
ona je tehotná
 fotka
side3  25. 3. 2011 13:06
 fotka
ena233  25. 3. 2011 13:13
zbožňujem príbehy keď je niekto tehotný
 fotka
side3  25. 3. 2011 13:14
@enna233 to som rada
Napíš svoj komentár