"Dobré ráno," pozdraví ma Nicholas a ja odvrátim zrak od neho. Neodpovedám mu. "Priniesol som ti raňajky," pokračuje. "Prečo toľký záujem?" stále sa na neho nedívam. Jediné, čo ozaj chcem, aby odišiel. "Keď ťa vidím, tak ma prechádza chuť do jedla," som na neho drzá. "Teraz by si mala jesť kvôli niekomu inému a nie kvôli sebe," odpovedá s pokojom. "Kvôli komu?" nerozumiem tomu, čo naznačuje. Odíde z izby, to je vážne tak dôležité, aby som sa najedla?
Večer za mnou príde Anna. "Ako sa cítiš?" spýta sa ma. "Celkom dobre, prečo je také dôležité, aby som jedla? Keď už aj Nicholas sa unúval prísť," vyzvedám. "Lebo mu dáš dediča," odpovie jednoducho. "Nie, to nepôjde..." nedokážem to prijať. "A čo myslíš, že si chorá? Ty si vážne taká hlúpa?" zakončí tento rozhovor. Mňa zaleje studený pot. Jedna jediná noc a ja čakám dieťa. S niekým, koho nenávidím, kto mi zničil život a zabil človeka, ktorého som nadovšetko milovala. Jedna jediná noc, na ktorú si nepamätám, ktorá nebola dobrovoľná a vôbec nie z lásky. Som len nástrojom, ktorým on dosiahne, čo chce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár