ako Kafka písal listy Milene, tak ich chcem písať ja tebe. Neviem, kde si a ako sa máš. Možno som ťa včera stretla na námestí, možno sme sa minuli v električke alebo si čakal na električku kúsok odo mňa. Isté je, že včera bolo chladno a pršalo. Až ma mrzelo, že sa slniečko schovalo. Dúfam, že si mal pekný deň. Tie moje dni sú totiž čoraz kratšie a mám pocit, že ani nepatria mne, ako skôr povinnostiam. A tak len vkladám sluchátka do uší, ako si vykračujem na ulici a idem si svojou chlapčenskou chôdzou, ktorú som zdedila po otcovi. Ak vidíš pred sebou dievča s nepopísateľnou farbou vlasov, ako jej lietajú do všetkých strán - tak som to s najväčšou pravdepodobnosťou ja. Možno zajtra prejdeš cez moju pokladňu a ja ti nablokujem sladkosti, venujem ti úsmev a poďakujem ti za nákup. Možno sa stretneme vo štvrtok vo vlaku, keď dobehnem ako vždy na poslednú chvíľu, ak zbadáš zadýchané dievča s červenou tvárou - tak som to ja.
Zatiaľ sa maj krásne môj neznámy a dávaj si na seba pozor.
S láskou
Tvoja S.
Blog
Komentuj
10 komentov k blogu
7
Nie je tazke si to predstavit , kedze si z daleka a aj ked si sem chodievala tak v tom obdobi som ja moc nechodil po vonku
Pripomina mi to par veci , to idenie cez pokladnu a tak
Pripomina mi to par veci , to idenie cez pokladnu a tak
Napíš svoj komentár
Ale to ma niekedy bolí viac ako bolia spomienky. A preto to radšej vždy držím pod obrusom. Nie skrčené, pekne poskladané, aby som to mohol vždy vytiahnuť a krásne rozprestrieť až príde ONA.