Vieš, ťažko sa píše o veciach, ktoré boli viackrát napísané. Chcela by som však nejakou formou zhromaždiť všetky spomienky, čo na teba mám. A už dva roky dozadu ma k tomu inšpiroval film „Zápisník jednej lásky“, ja totiž nechcem zabudnúť.
Nie, nebola si mojou láskou. Bola si niečo iné. Bola si viac. Bola si mojou najlepšou priateľkou v tom prostredí, ktoré nás denne spájalo a taktiež si bola mojim chránencom. Prišla si a zmenila si môj život. Môj pohľad na svet a od istého okamihu sa môj život preťal na dve časti.
Kde sa to vlastne začalo a mohlo to začať skôr, ako sme sa stretli?
A boli tu dva zvláštne sny. Jeden mamin a jeden môj.
Mama si však myslela, že to nebol sen, ale že to videla po prebudení zo spánku.
Ešte v starom byte, kde som mala posteľ v spálni spolu s rodičmi. Mama sa zobudila zo spánku a ja som sa zo spánku smiala. Na posteli vedľa mňa sedelo dievčatko s tmavými vlasmi a tmavými očami a usmievalo sa na mňa. Mama si myslela, že sa jej narodí ďalšia dcéra. Nenarodila sa. Možno sme sa hrávali spolu už vtedy v mojich snoch. Myslím, že mame sa tento prelud nezdal prvýkrát.
Reálne by mal začiatok siahať do obdobia, keď som bola tretiačkou. Triedna otvorila dvere. A ty si tam stála spolu s tvojou mamou. Bola si mi taká povedomá. Už vtedy som si ťa vyhliadla. Vedela som, že budeme kamarátky. U mňa to bolo ako u iných s láskou, nemávala som lásku na prvý pohľad, skôr priateľstvo na prvý pohľad.
A tak sa to jeden slnečný deň začalo. Pomaly a nebadane sme sa spoznávali. Bola si o rok staršia, takže nebyť toho, že ťa zapísali najskôr o rok neskôr, tak sme nemuseli byť vôbec v jednom ročníku. To, že niečo s tebou nie je v poriadku. Som si pravdepodobne uvedomila, keď som videla, že máš učebnice po dvoch – jedny v škole a jedny doma.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.