O ôsmej mi zaručal mobil, doslova zaručala Natalia Kills - Break you hard, ma zabila svojim revom a zobudila aj mamu spiacu za dvomi zatvorenými dvermi v spálni, ktorá vyskočila a vyzerala, že je prebudená ako ešte nikdy. Hups!
Posadila som sa na posteľ a asi polhodinu sa spamätávala. Maťa, veľmi dobre pozná moju vlasovú úchylku, strašne rýchlo mi pri nej uteká čas. Potom som sa už len ponáhľala, trochu to v izbe pouhadzovala, obliekla sa a povenovala sa rannej hygiene. Spýtala som sa otca, či treba ešte niečo rýchlo spraviť. Ten mi oznámil, že keď sa vrátim aj s Luckou,môžme si uvariť Čínu.
Vyšla som z domu, naša sučka Dona (biely nemecký špic) sa tešila a vyzerala, že chce ísť so mnou. Tak som otvorila bránu a pustila ju. Je navyknutá ísť vedľa mňa bez vodítka. Psi po ulici statne štekali. A najviac nás dojal jeden, čo pri pohľade na nás tri po ceste naspäť zavíjal, potom ten ktorému bolo vidno len hlavu, keď skákal a čivava, čo sa snažila tváriť ako drsný pitbull, ale predbieham. Takže spať.
Popreskakovala som bezdomovcov (slimákov - spomenula si na Lukyho - ako ich má rád) pri chodníku na staničné schody, ktoré boli určite demoverziou šikmej veži v Pise. Dona šla za mnou, hoci vyzerala, že sa chystá preskúmať terén pod mostom. Na schode sa skoro šmykla, čo bolo spôsobené nielen ich rovným povrchom, ale aj tým, že bolo napršané.
Počkala som, kým prišiel Luckin vlak a prešla som na druhú stranu. Dona si zvolila "skratku" a šla po koľajniciach za vlakom, vždy som obdivovala jej bezpečné správanie. Zakývala som na Lucku, ktoré práve vystúpila z vlaku. Zas mala ten svoj zlatý úsmev na perách a tá sa ma spýtala, či Dona patrí ku mne. "Vyzeráme, že patríme k sebe?" snažila som sa k Done nepriznávať. A potom som ju ohlásila nech vyskočí k nám na perón. Po ceste domov Lucka uznala, že naša dedina je krásna. Poopravila som ju, že to hovorí, preto že nepozná ľudí žijúcich v nej.
Potom sme prišli k nám, kde ju už poctivo zdravili naše husy a kačky. Vstúpili sme dovnútra, kde Lucku srdečne privítali zas naši. Kiež by bývali aj na mňa takto milí. V mojej izbe sme popozerali na nete brigády.
Utekali sme sa dole napapať. Varená kukurica bola mňamózná a predstavila som Lucke môj rituál dávať si na kukuricu okrem soli aj Maggi. Naši fakt urobili veľký výber, čo sa týka obedu. Ryža s hráškom, zemiaky, rezne a mäsko na štýl číny, kvašáky, zavárané uhorky. Prirátajme aj vanilkové kornútiky, nedeľa bola dňom obžerstva !
Neskôr si Lucka prezerala moje voňavky, poskúšala ich. Ukázala som jej kráľovstvo mojich šminiek. Trošku som ju zmaľovala. Pripomínam, chcela to dobrovoľne ! Potom som ukázala Lucke vtáčiky Žltochvosta domového (krycie meno kominárik) ,ktorých chová Dona vo svojej voliere. Zatúžili sme však po ďalšom príleve prírody. Poľná cesta bola plná blata, už zostával teda len náš les. Bol pekný, ale dosť neprehľadný odvtedy, čo som tam bola minule. Zo zeme rástli nejaké zvláštne rastliny s oranžovými bobuľami (pripomínalo mi to bobule rakytníka). Stretli sme cestou jedného chalana, ktorý mi strašne lezie na nervy. Tým ako má vždy vo zvyku, okolo vás prejsť aj 10 x bicyklom, aby na vás spravil dojem. Tieto skúsenosti s nim mám už 4 roky. Myslela som si, že už ho z toho bicykla zhodím,ak prejde znova okolo.
Rozmýšľala som nad mnohými spôsobmi, akým sa zabavíme s Luckou. Tak ma napadol Majster kuchár, ktorého plnú verziu mi zohnal ešte môj bývalý. Lucka vyzerala, že ju to moc nebaví, ale netrúfala som si jej navrhnúť Investora. Potom čo som minulý víkend zdrvujúco porazila Depra v Dostihoch a sázkach a v Kris Krose.
Po ceste na vlak pršalo fakt husto a silno. Dona si Lucku zas obľúbila a celá mokrá sa s nami vydala na túto odvážnu púť. Počas cesty mi zavolal Depro, tak som si ho zapla na reproduktor a takto som s nim komunikovala min. 20 minút (áno, Lucka ešte aj po tvojom odchode . Domov som prišla mokrá, baretku som mala zarazenú až po nos, čo bola ťažká od vody.
Som rada, ak sa ti u nás páčilo. Aj mamine si sa pozdávala. Rodičia sa ma na teba aj pýtali, či ti bolo u nás dobre. Dúfam, že prídeš aj nabudúce.
S láskou Sima
A klobúk dole pred každým, kto sa dočítal až sem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
že zdrvujúca výhra ? v dostihoch to bolo o šťastí, v scrablle uznávam že si vyhrala rozumom, za to máš moje uzanie ale v investorovi by si už musela mať sakra šťastie aby si vyhrala
jáj tak preto som pri hovore počul taký hukot ! ináč náš hovor trval presne 20 minut aj niekolko sekund