Vždy sa mi najlepšie píše o láske, či už pozitívne alebo negatívne - nabije ma to vždy strašným množstvom emócii.
Priznávam sa, som zaľúbená do hajzlíka. A je to silnejšie ako ja. Poznám ho zo základnej školy, ale vtedy mi prišiel ako typ, čo ani nezakopne o babu ako som ja. Vtedy som ho síce považovala za zlatého,mal oproti mne šatňu, ale je mladší odo mňa, takže vtedy ešte nebol objektom môjho záujmu.
Všetko sa obrátilo asi pred mesiacom, keď si ma našiel na pokeci. Najprv som ho nebrala až tak vážne, lebo som si písala ešte s niekym. Ale ono to tak býva, že časom narastá záujem.
Strašne dobre vie namotávať, je drzý, vie čo chce a to sa mi na ňom páči. Patrí k takým chalanom, akým som sa dlho bránila. Zatiaľ nám nevyšlo ani jedno osobné stretnutie. Vždy do toho niečo vošlo, ako keby sa mi osud snažil povedať - vyhýbaj sa mu !!!!
No ja sa bojím, že ak ma zavolá nabudúce a nič do toho nevojde - bojím sa seba a bojím sa jeho, lebo byť s ním nie je správne. Ale prečo ma to tak silno ťahá k nemu, prečo musím so sebou tak bojovať, aby som mu nepísala?
Maťa, hovorí, že čo na ňom vidím. No tu nejde len o vzhľad, má v sebe niečo, čomu neviem odolať. Možno ho potrebujem osobne stretnúť, aby ma to prešlo - možno si poviem, že čo na ňom vidím...
Ak ho stretnem a odolám mu, tak to môže byť veľké víťazstvo nad sebou, ale ak nie tak z toho budú dobré problémy..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár