Odchádzam

Mám hlavu plnú starostí, čo to nevidíš. To už nie som ja. Všetko spí a ja slzy utieram. Chystám sa odísť, ja neviem, kam mám ísť. Tak a dosť, ja už to tu nezvládam do tašky posledných pár veci naskladám. List máš na stole, snáď ho zvládneš čítať. Odchádzam, čo viac k tomu povedať. Ja odchádzam vo mne duša sa zmieta. Odchádzam slzy z tváre stieram. Odchádzam iskru nádeje strácam. Odchádzam mosty za sebou pálim. Odchádzam od domova sa vzďaľujem. Idem tmavou ulicou, nič okolo seba nevnímam, len sa občas na oblohu smutne zadívam, kam mám ísť, všetci šli už dávno spať a ja musím na tomto daždi stáť, strach mám.
(úryvok z piesne Odcházím od skupiny Holki)

Bol to dlhý deň, šla som do agentúry a potom sme si šli do parku zacvičiť jogu. Na konci celého cvičenia som obdržala asi dve telefonáty. Obe začínali vetou:"Ahoj, mám na teba jednu prosbu." Asi je tá veta nejako geneticky zakódovaná, lebo najprv ňou začal hovor mamin mladší brat a pár sekúnd na to volala babka z maminej strany a zas ten istý začiatok.

Dostala som ponuku, nad ktorou stojí za to pouvažovať. "Dokonči, prosím tú školu, keby niečo ja sa o teba postarám, prídeš bývať ku mne," plakala mi do telefónu babka. Tak trochu dramatizovala, ale ja už ju predsa poznám. Teta s ňou hovorila. Navrhla mi, nech sa presťahujem k nim. Je dobre vedieť, že mám, kam ísť.

Lebo už ma nebaví, ako mi dávaš pociťovať, že som neschopná. Mám dosť toho ponižovania. Prosila som ťa a žiadala som veľakrát. Ty vieš, že sa snažím. Nečakám od teba pochvalu, nikdy si ma veľmi nezvykol chváliť. Skôr si ma vždy zvozil a pred cudzími si sa mnou chválil. Ak si potrebuješ kompenzovať svoje komplexy z toho, že si nevieš nájsť prácu. Tak sa choď liečiť! Brigádu som si už našla, aj keď to trvalo dlhšie.

Pred pár rokmi si mi dal na výber študovať alebo pracovať. Tak kde je tá podpora, čo si mi sľúbil? Nie vždy všetko ide po masle a ja som potrebovala len, aby si tu bol pre mňa, keď sa to skomplikuje. Nikdy si sa so mnou neučil, ale keď si mal ty skúšky, učila sa s tebou mama.

Nezvládam tvoje stavy. Nebaví ma rozmýšľať, o tom ako utiecť z tohto života dočasne alebo natrvalo. Už sa nepostavím do okna. Nepozriem sa na nože, lebo ja nemám odvahu ublížiť si. Mama ma už nezadrží pri žiadnom mojom pokuse o útek.11 rokov kvôli tebe trpím depresiami, 11 rokov sa presviedčam o tom, že na tomto svete nie som zbytočná, 11 rokov si želám zomrieť. Povedz mi, kde je šťastie? Lebo ty poznáš len nároky a kritiku. Povedz mi toto je láska? Lebo, ak áno - tak potom nechcem milovať a byť milovaná. Nebudem utekať do sveta, kde je všetko lepšie, lebo je len výtvorom mojej fantázie. Ak mi ublížiš nabudúce, tak sa postavím, pôjdem sa pobaliť a iba ti poviem:"Odchádzam."

 Blog

13 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu