Otec

Úprimne nikdy ťa nepochopím. Nie je snáď osoba, ktorá by ma rozplakala častejšie ako ty. Vieš byť taký dobrý a starostlivý, ale vieš byť taký krutý a bezcitný. Život s tebou pod jednou strechou je ako život v zlatej klietke.
No niekedy sú jednoducho dni, keď nevládzem bojovať s tebou. Sú dni, keď chcem utiecť, občas som to skúsila. A čo neznášam najviac, že sa na teba podobám vo všetkom, čo na tebe nenávidím.
Vieš čo s nami robíš? Odháňaš od seba ľudí, ktorí ťa majú radi. A toto som tiež pochytila od teba.
No jedno nenávidím z duše najviac, keď sa k nám správaš ako keby sme boli samozrejmosť a boli povinné s mamou znášať tvoje bezcitné správanie. Som z teba chorá a psychicky vyčerpaná.
Úprimne mám sa báť, že ma jedného dňa, čaká toto isté v manželstve?
Doma sa mám cítiť bezpečne. Tak prečo som sa ťa dnes tak bála, prečo sa nevieš ovládať?
Nechcem s tebou bojovať, nechcem sa s tebou hádať. A čo ma ešte bolí? To, že som svoj posledný vzťah zničila tým, že som sa správala ako ty. Vieš, človek väčšinou pochytí od rodičov nejaký model správania.
Chcela som raz zostať bývať v našom dome, však je veľký. Ale asi by som nedokázala byť šťastná a zároveň bývať s tebou pod jednou strechou, zostáva mi doštudovať a ísť bývať niekam ďaleko.
Teraz bude nejakú chvíľu pokoj, kým opäť nevybuchneš. Dovtedy musím načerpať sily.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu