Príbeh o daždi

Raz som čítala príbeh o morskej panne, ktorá sa vzdala svojho života, aby zachránila pozemského človeka, ktorého ho ľúbila. Bola to cena, za to, že sa stane na chvíľu človekom, ale aby to nemala jednoduché, bola nemá. Princ sa medzitým zaľúbil do inej, ktorá rozprávať vedela. Tak malej morskej panne dali na výber, má ho zabiť alebo sa rozplynie na morskú penu. Nedokázala to urobiť, tak sa radšej vzdala života.

Všetko sa začína a končí láskou, či už mileneckou, priateľskou alebo rodičovskou.

Je tu však príbeh, ktorý takmer nikto nepozná. Nevie sa, či je pravdivý alebo nie, ale niečo na ňom bude.

Bolo to veľmi dávno, keď žilo jedno dievča. Nebola výnimočne krásna, bola úplne obyčajná. Neoslňovala svojou krásou. Ľudia ju však mali radi. Kto ju poznal lepšie vedel, že je živá a bláznivá. Rozumela si s dievčatami a obdobia detských lások mala za sebou. Dozrel však čas, kedy sa dievčatá vydávali. Cítila sa zvláštne, prečo ich nenasleduje, prečo si nehľadá niekoho, kto by sa o ňu staral? Chcela tu byť pre iných, chcela im pomáhať, ale zrazu nezapadala. Jedného dňa, keď to najmenej čakala, spoznala jeho. Boli priatelia, smiali sa a ona si priala, aby to neskončilo. Musela však otvoriť oči pred pravdou, nemal rád ju, ale jej sestru. Úsmev sa jej zlomil spolu so srdcom. Krajina, ktorá poznala len slnko, bola zrazu zamračená. Na zem sa spustila voda. Ľudia boli zmätení, lebo nič také predtým nezažili. Boli to jej slzy, ktoré padali všade navôkol. V živote nevyronila jedinú slzu, na ľudí sa usmievala, aj keď jej do úsmevu nebolo. No teraz jej slzy padali ako dážď na zem. Neboli to slzy šťastia, ani smútku – boli to slzy oslobodenia. Odišla od neho, čo najďalej. Jej slzy tu však ostali. Raz za čas sa spustí dážď, je to jej smútok. Prihovára sa mu, odkazuje mu, že ako veľmi jej chýba. A ak sa kvapka dotkne jeho tváre, je to jediná chvíľa, kedy sú spolu. Ani sám netuší, prečo má tak rád dážď.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu