Dnes som si v rámci krátenia času odskočila do Eurovey. Najprv pokukať nejakú psychologickú literatúru, potom zamieriť rovno do Tally Weijl. Najviac ma v tomto obchode dostanú vždy minišaty. Už dopredu som si hovorila, že si nič nebudem skúšať. Lebo ak mi to sadne, o to horšie bude odísť bez toho. Prezrela som si celý obchod, ale opätovne som sa vrátila k minišatám v polovičnej zľave. Začala som sa v nich prehrabávať, či nájdem L. Prišla ku mne predavačka, či potrebujem pomôcť, odvetila som jej, že iba hľadám svoju veľkosť. Začala hľadať miesto mňa,povedala som jej, že niekedy mi padne dobre aj M (skúsenosti z Terranovy a New Yorkeru). Odvetila mi, že tak sa mi musí podariť obliecť M. Vzala som si béžové šaty bez ramienok, výstrih mali strihaný, tak do srdiečka. Potom som vzala ešte tie najružovšie šaty, čo som tam videla pošité s množstvom lesklých kamienkov. Ružové mi sadli ako uliate a béžové by som potrebovala pomoc, aby som zapla celý zadný zips, ale aj tak vyzerali super. Až mi bolo ľúto, že som v nich nemohla aspoň odfotiť, mobil som si zabudla u babky. V kabínke som sa ešte smutne pozrela do peňaženky, kde bolo 7 Eur, ktoré mi vôbec nestačili, museli by strojnásobiť svoju hodnotu. No čo teraz?
Minule som si zas vyhliadla v Terranove kožené gate a kožené minišaty, nedávno v Tally Weijl dlhý ružový rolák s krátkymi rukávmi, ktoré by sa dali nosiť šaty. Akosi by som chcela veľa vecí naraz, lenže táto jeseň je suchá na financie a leto bolo suché na brigády.
Z ušetrených peniažkov si kúpim zimnú vetrovku a zišli by sa aj nejaké čižmy, najlepšie by boli tie nad kolená. Aj mamina kedysi mala také, keď som mala asi 5 rokov.
Sem tam idem do Blavy s nejakou kamoškou, aby si ona nakúpila, ja si vezmem len skromné vreckové na jedlo a nejakú drobnosť. Poviem si nejdem si nič kupovať na seba, idem pomôcť s vyberaním pre kamarátku. No nakoniec odídem s väčším množstvom vecí ako kamoška, čo prišla nakupovať. Mám schopnosť minúť nielen svoje peniaze, ale ešte aj peniaze toho, čo je so mnou.
Vždy sa všetci čudujú, že kde beriem na nové veci peniaze, priznám sa, že ani ja neviem. Jeden deň peniaze mám a druhý deň už nie. Oni si tie peniaze vždy nájdú ku mne cestu, keď to najmenej čakám (najskôr skrz široký okruh rodinných príbuzných).
Doteraz nezabudnem na leto 2005, keď som nakúpenými letnými tričkami prekročila množstvo 14. Po zvyšné roky som mala slabosť na tričká. Keď som nastúpila v 2008 na výšku do Blavy, tak som začala svoj šatník postupne dopĺňať, najprv krásnou sivou chlpatou vestou z Kenvela, oblečením z New Yorkeru a Terranovy. V New Yorkeri som prvýkrát bola v Nemecku v 2006 (vrámci výmenného pobytu v Drážďanoch). Od minulého roka sa začala moja závislosť na šaty väčšinou sú nad kolená, keďže som nízka.
Názov blogu som si vybrala podľa filmu, ktorý sa mi páčil a stotožňujem sa s hlavnou postavou vo filme.
Som extravagantná, milujem všetky farby, leopardí vzor, čipku, kožu, flitre, baretky a rôzne pokrývky na hlavu. Niekedy sa oblečiem nenápadne a niekedy fakt gýčovo, ale vždy si poviem, že keď nebudem experimentovať s oblečením teraz, keď som mladá, tak za 30 rokov na to budem môcť zabudnúť.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
side3  23. 9. 2010 18:46
a ešte som si tento rok splnila sen a kúpila som si konečne klobúk, síce pánsky, ale s mojou veľkou hlavou som na výber moc nemala
Napíš svoj komentár