Bolo obdobie, keď som sa tu dostávala z najhoršieho. Prestávam však žiť skutočný život. Dni mi unikajú pomedzi prsty. A cítim, že je čas sa posunúť niekam inam. Rada by som po sebe zmazala všetky stopy, blogy, fotky- ale zatiaľ to nedokážem. Iba zmiznúť s pocitom, že sa stratím v dave. Nebyť tu zavesená, vždy keď sa nudím, čo je často. Nebudem tvrdiť, že toto je posledný blog, lebo to by už bolo otrepané. Písať blogy plánujem aj naďalej, ale želám si, aby to bolo jediným dôvodom, prečo sa prihlásiť.
Je na čase sa vyliečiť z tejto virtuálnej závislosti. Prvý pokrok - uvedomenie si problému. Príznaky - otupenosť, znudenosť a letargia. Priatelia mi vyčítajú, že na nich nemám čas. Ja vyčítam sebe, že nemám toľko času, koľko by som chcela.
Nastal čas žiť skutočný život, je na čase vnímať viac svoje okolie a popracovať na sebe. Postupne sa vytratiť z fiktívneho sveta a prebudiť sa do vlastného.
Prvá malá výzva - dnes večer sa odhlásiť a prihlásiť sa až v piatok, uvidím, či dovtedy využijem efektívne svoj čas.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ena233
27. 9.sept. 2011 22:33
ale blogy píš, ja som si už na ne tak zvykla
3
Vieš čo je zaujímavé? Že ja som si toto isté uvedomila tiež v takom nejakom čase ako ty... a tiež už sem chodím len tak sporadicky, ako sa podarí... a nevadí mi to
Napíš svoj komentár