Mami pozri sa na mňa, mám tvoje pery, tvoje pehy na perách, tvoje líca, nos a hruškovitú postavu, ako ženy z tvojej strany. Usmievam sa ako ty a naše hlasy si v telefóne bežne mýlia. Múdra som vraj po tebe.

Otec pozri sa na mňa – mám tvoje oči a zuby ako ty. Mám tvoj temperament, tvrdohlavosť a smútok v očiach. A takisto viem byť lenivá ako ty.

Som vašim dielom, kombináciou toho najlepšieho a najhoršieho z vás. Ak ma budete najbližšie súdiť, pozerajte sa na mňa – ako na váš výtvor. Ak sa budete za mňa hanbiť, vedzte že sa hanbíte, za to čomu ste vdýchli život a čo ste si pretvárali na svoj obraz.

Oci, prečo keď sa mama hnevá na teba, hnevá sa aj na mňa? Je to tým, že vo mne vidí teba?
Prečo, keď som nahnevaná, čo raz viac si pripadám ako ty?

Mami, prečo mi hovoríš, že mám myslieť len na seba“? Keď si ma učila druhým pomáhať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár