Výťah

Piatok večer, hlasná hudba, priatelia, známi, žúrka a pitie. Iba vypnúť, zabaviť sa a nič neriešiť. A keď zistím, že je na čase ísť. Privolám si výťah. Nastúpim, výťah sa skoro zatvorí, ale on ho rukami na chvíľku otvorí a nastúpi si.

Tá tichá atmosféra, ktorá býva predzvesťou niečoho. Zastaví výťah.
"Chýbal som ti?" spýta sa.
Zahryznem si do pery a hrám tu našu hru:"Nie, mal by si?"
Už sa usmievame. Radi sa provokujeme a hráme. Tentokrát je prvý krok na ňom. Priblíži sa, odsotím ho a použije silu. V tejto hre je totiž povolené všetko. Škrabanie, hryzenie je povinnou súčasťou.

A keď je po všetkom, mám na neho malú prosbu: "Nepožičiaš mi prosím tú tvoju čiernu košeľu? Vonku je taká chladná noc."
"Ale budúci piatok mi ju vrátiš," podáva mi ju.
"Budúci piatok vo výťahu, je zas tvoja," žmurknem na neho.
A tak vystúpime z výťahu ako dvaja cudzí ľudia a ja mám na sebe jeho košeľu.

Dorazím na izbu, prezlečiem sa a privítam sa so spolubývajúcou.
"Ty si zas išla s nim vo výťahu?" vysmieva sa mi.
"Ako si na to prišla?" nestíham sa čudovať, ale predsa už ma len pozná.
"Máš zas cucflek na krku," smeje sa ešte viac.
"Ach ten smrad," začínam sa smiať ešte viac. Zas si budem zakrývať krk šatkou.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu