Vystúpim na Mlynoch a moje srdce zaplesá: „Chlapci, chlapci, chlapci – ako vás len rada vidím.“ To len taká skrytá radosť z prítomnosti mužského pohlavia. Podľa Luckiných pokynov vyšliapem k manželákom, ale ona ma omylom pošle opačnou stranou. Lebo jej ľavá strana – bola moja pravá strana. Doniesla som si fotku, ktorú potom dosadíme do jej preukazu, aby som sa večer vedela dostať cez vrátnicu. Cez bočné dvere skúšame, či preukaz zospodu dokáže prejsť. Áno, dokáže.
Odvezieme sa výťahom a ja mám pocit, že ani nie som na intráku, ale v nejakom činžiaku. Zakotvíme u Lucky na izbe a ja obsadím posteľ, ktorú mi veľkoryso prenechala jej spolubývajúca. Začíname sa chystať, urobím Lucke módnu prehliadku a ona mi schváli, že čo si obliecť. Oči si namaľujem jemne, ale na pery si dám tmavo-červený rúž. Lucka sa veľmi dlho hrá s mihalnicami – spomeniem si na prirovnanie, ktoré napísala ridiculousnotion - ako nohy tarantuly. Lucka sa zasmeje, že so sestrou dvojčaťom sa vždy smejú, že pekných pavúkov si spravili.
Lucka sa obliekla ozaj odvážne, vraj rada ľudí provokuje. Dostali ma hlavne tie 16 cm ihličkové sandále, ktoré vyzerajú ako zo Sexshopu. A oni aj ozaj boli zo sexshopu, ale internetového. Dá si tenké ružové šaty, telové samodržky – postavu má ako modelka. Doteraz som si možno myslela, že som extrémista, čo sa týka obliekania – ale pri nej sa cítim ešte konzervatívne.
„Ako vlastne vyzerá Táňa?“ nedá mi sa neopýtať.
„Blondínka, má okuliare, troška pri sebe,“ odpovie mi Lucka.
„To myslíš mňa alebo ju?“ naťahujem ju.
Pri jej opise sa mi však vybavila jedna baba z minulého semestra z Tanečnej. Aké bolo moje prekvapenie, keď to ozaj bola tá baba. Svet je ozaj malý. Všetky tri statočne bojujeme s fľašou bieleho vína, nalievame si provizórne do hrnčekov a pripíjame si. Baby si posadajú na postele a mne prebleskne hlavou, že som sľúbila Lochnessovi, že si pripijeme na jeho zdravie. Tak ich poprosím, nech sa ešte raz postavia a znova si pripíjame.
Prepínam Lucke v notebooku hudbu, je možné, že má až tak rovnaký hudobný vkus ako ja. Lucka má spontánne prejavy radosti. Robím si srandu, že sa jej bojím a že sa budem s ňou báť aj spať.
Na izbe som sa stihla ešte pred Tatianinim príchodom napapať. Lucka povedala, že môžem zjesť všetko, čo chcem – len nech fľaše nevypijem.
Ani nevieme, ako tá prvá fľaša padla. Oblečieme sa. Prechádzame cez vrátnicu. Tento vrátnik má na moju hostiteľku slabosť. Vonku sa prihovorí Lucke chalan, či jej nie je zima, ale nám všetkým trom je také príjemné teplučko z vína. Ideme si sadnúť na šampanské. Je to tam preplnené predovšetkým chalanmi. Uvoľní sa lavička, sadneme si a zozadu sú samí chalani. Jeden sa nás pokúša angažovať do ženského futbalového družstva, ďalší zas niečo hádžu Luckinim smerom a my si zas pripíjame. Moje tempo pitia je najrýchlejšie a preto musím dopiť aj za Lucku, ktorá už nevládze. Postavíme sa a hor sa smer diskotéka. Vchádzame, kým je vstupné ešte zadarmo a Lucka nám odloží veci k DJovi. Toto sa udialo približne do polnoci.
Pokračovanie v ďalšom blogu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lochnessko
20. 10.októbra 2011 09:21
Napíš svoj komentár