Z denníka malej ženy 19.10.2011 - streda

Sedeli sme možno maximálne dve minúty. Hneď sme šli tancovať, občas sme tam lietali po parkete alebo vyskočili na pódium. Pohyby to boli nekontrolovateľné, aká si oslava slobody a toho, že sme spolu. Dojem z večera mi kazil len môj nový nápadník, ktorý si myslel, že má právo si na mňa nárokovať. Snažil sa ma brať od kamarátok, ako si nechápal, že som sa sem prišla len zabaviť. Ale vysvetlite niečo chlapcovi, ktorý je už pod parou.

„Ako sa voláš?“ spýtal sa ma. Do ucha mu pošepnem meno.
„Čau Simi, ja som Juro, šepká mi.
„Nepôjdeš k baru na drink?“ jeho prvý pokus.
„Nie,“ odbijem ho.
„Takto dostať košom,“ ľutuje sa.
„Poď sa von porozprávať,“ ďalšia lákavá ponuka. To ozaj vyzerám až tak „blond?“
„Nie,“ zas pokývam nesúhlasne. Opäť sa poľutuje, že takto dostal košom.

Baby mi neskôr povedia, že dobre, že som nešla, lebo mi nemáme tie náramky, čo sa dávali po polnoci a naspäť by som sa už nedostala.
Keď sme boli vysmädené, tak Lucka kúpila Matúšov prameň, na ktorom sme všetky tri fičali, a ktorý sme si po zvyšok večera chodili dopĺňať z umývadla, ktoré bolo na záchode. Táňa mala lepšie šťastie na nápadníka ako ja. Ich sympatie boli obojstranné. Tak nás Táňa opustila a dala prednosť lákavejšie spoločnosti, s ktorou si užívala tanec telo na telo. My sme s Luckou zostali ako tancujúce duo. Okrem vytrvalého nápadníka, ktorý bol za mnou ako môj chvost polovicu večera, som dostala jedno vyznanie lásky od neznámeho holohlavého chlapa, ktorý ma chytil a povedal, že „Milujem ťa. Myslím, že ďalší z príznakov, že alkohol má zlý vplyv.

S babami sme sa tešili zo všetkých piesni, ktoré nám púšťali – išlo o oldies. Keď si Lucka sadla, bolo to pre mňa jasným znamením, že by jej bolo dobré asi navrhnúť odchod. Išla pre veci, ale zrazu sa mi úplne vytratila z dohľadu. Tak som sa postavila na najvyššie miesto v okolí - pódium, kde sme predtým tancovali. Ako si som si neuvedomila, že som na tom pódiu sama a všetci sú dole na parkete. Odrazu len všetky pohľady na mňa a moje zúfalé zistenie, že väčšina tých, čo sa dívali boli chlapi. Po chvíli sa Lucka predrala z davu, išla som s ňou k baru pre veci. Podávala si ruku s fotografom, ktorý stál vedľa DJa a ten následne podal ruku mne. Tak som si tam s ním podala dvakrát ruku. Rozlúčime sa s Táňou, ktorej sme museli poklepkať na rameno, aby na chvíľu prestala intenzívne preskúmavať ústnu dutinu svojej novej známosti.

Stávam sa pomocnou barlou Lucke, ktorú pochopiteľne bolia nohy a jej zle. Celú cestu ju podopieram, potrebuje sa najesť a ja odbehnem kúpiť kebab. Predo mnou je skupinka chalanov, ktorý by si ani nevšimli, keby som ich predbehla, ale nechcem byť špina. 15 minút zdržujú a ja začínam byť nervózna, aby Lucka na tom chodníku, kde sedí neprechladla a vydržala. Kým sa konečne dostanem k okienku, odpoviem na chlapcom na pár otázok, nadviaže so mnou rozhovor ďalší chlap, ktorý sa z neznámych dôvodov zaujíma, kde študujem a odkiaľ som. Dostanem svoje dva kebaby a ponáhľam sa za ňou. Napapáme sa, vezmem jej ruku cez svoje plecia a prispôsobím svoje tempo jej. Poprosí ma, nech jej vyzujem sandále, aby zvyšok cesty odkráčala bosá. Zohnem sa, dám jej dole sandále, ona drží kabelky a pokračujeme pomalým tempo smerom k intráku, po ceste párkrát zastavíme, aby si oddýchla. Povzbudzujem ju, až kým nedôjdeme k vrátnici. Čo teraz?

Budeme si prestrkávať preukaz popod dvere? Dá mi ho, opretá o mňa, ja ho ukážem iba z diaľky vrátnikovi a ten nás s úsmevom pustí. O pol jednej sa vykopem z postele, ani sa nenamaľujem a idem na prednášku. Po prednáške utekám do DMky a do Mekáča pre ten hambáč, čo teraz stále reklamujú a ktorý mi Depro odporúčal. A vo vlaku sa pustím do menu a všetko spapám – ostáva mi len ľadový čaj a my sme ešte stále len vo Vajnoroch.
V hlave sa mi premieta tá Luckina veta, keď sa tak veľmi tešila na ten náš babský večer: „Ja lepšie kamarátky ako vás dve nemám, hoci viem, že vy dve máte.“ Tou vetou ma úplne odzbrojila.

Na záver pieseň, ktorá nám urobila ten večer najväčšiu radosť a ani sme nečakali, že ju pustia:

I’m twenty-three now, but will I live to see twenty-fow’?
The way things is goin’ I don’t know

Tell me why are we, so blind to see
That the ones we hurt, are you and me

We been spending most our lives
Living in a Gangsta’s Paradise

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu