Staviaš si stenu, za ňou je tvoj svet. To je tá odpoveď, lebo ty si ako chodiaci otáznik. Nikto ťa vlastne nepozná. Nikto nevie, čoho sa bojíš a po čom najviac túžiš, čo si ozaj myslíš. Počúvaš, ale nehovoríš. Nikomu neveríš a možno ani sebe. Klopem ti na dvere, ale ty mi neotváraš. Posielaš mi iba správy vo fľaši. Chcem tu byť pre teba, ale ty ma k sebe nepustíš. Neviem ťa zdvihnúť zo zeme, keď padneš, lebo mi to nedovolíš. Držíš si ma od tela a ja vlastne neviem, čo cítiš. Vždy mi zostáva sa len domnievať. Si tu vždy pre všetkých, ale kto je tu pre teba? Nechcem ťa meniť a ani pretvárať. A viem, že sa o teba nemusím báť, lebo ty zvládneš všetko, čo príde. Rada by som sa pre teba bila a rada by som pre teba žila. Lebo si dôvodom, ktorý ma drží nažive. Si mojou radosťou a si mi oporou. Život je tak nepredvídateľný a behom chvíle nás môže navždy rozdeliť. No ja si ťa vždy ponesiem v spomienkach, lebo nikto nie je a nebude ako ty. Ak nerátam rodičov, tak nemám nikoho len teba. Si mi rodinou, aj keď nás krv nespája. Bojím sa toho, že raz o teba prídem. No som životu vďačná za to, že som ťa stretla. Hádžem ti za tvoju stenu lano a rozprávam sa s mesiacom. Teraz je len na tebe, či ma necháš preliezť k tebe.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
quatrefoil  18. 5. 2011 22:51
to je o mne, však?
2 
fotka
side3  18. 5. 2011 22:57
@quatrefoil s tým smajlom si to zabila
Napíš svoj komentár