Keď som bola malá vyšla som von rozpustila si vlasy, ktoré sa mi vo svetle leskli do krásnej mahagónovej farby. Snehové vločky mi ich ozdobovali, vypustila som si Jackie (čierny nemecký špic s bielymi labkami) a naháňali sme sa po dvore, ja som lozila po starom kurníku a skákala z neho do snehu.
Teraz ma len pochytí tá nostalgia rozpustím si vlasy, v tom ma napadne, že ale budeš ich mať mokré ako z dažďa, ale nechám tak, dám hlavu do hora a chytám na pery snehové vločky, roztápajú sa mi na nich ako bozky. A ja chcem viac.
Napadne ma, aké je to bozkávať sa počas toho ako padá sneh, hoci ani počas toho ako prší - ešte neviem aké to je. Ale však čiastkové ciele si postupne naplním.
Potom si spomeniem, ako som v šestnástich vzala jedenásťročného bratranca a našu Donu (biely nemecký špic) a spravili sme si v snehu prechádzku po poľnej ceste. Našli sme obrovský kopec zasneženého sena, vyliezli sme hore. Zaskákali sme si, ale napadla ma vtedy aj historka, že čo ak by sme zapadli do toho sena, však by to bolo hlboké, nedostali by sme sa odtiaľ. Lozili sme hore po ňom ako horolezci a spúšťali sa po zadku dole. Ani neviem, ako to doteraz zvládal môj pes, ktorý bol na vodítku, ale domov sme dorazili všetci traja šťastní a spokojní.(Pes žije doteraz a teší sa pevnému zdraviu
Potom si spomeniem na guľovačku v Mostovej, kde sa mi darilo slušne triafať, ale sama som tiež schytala a mala som krásne čierne kruhy od špirály.
Dnes sme si vykračovali krásne s Peťou na stanicu a zrazu ma len tak švacla snehom a mala takú radosť z toho. Ja som jej to vrátila, ale to už nebolo také. Tak som to nečakane pre ňu spravila zas pri stanici, vtedy sa akurát otočila na mňa a trochu ten sneh degustovala nosom, ešte, že ústa mala zavreté - niekedy trafím ani neviem ako.
Robili sme si plány, o tom ako nájdem sánky a pôjdeme sa spúšťať v dedine z kopca, však čo na tom, čo si budú myslieť. Hlavne, že bude prča. Chcela som Peťu hodiť do snehu, ani sa mi nebránila, ale radšej sme sa ponáhľali na vlak, tak nabudúce.
Aj ja som pociťovala strašnú chuť hodiť sa do toho snehu, ale v tom som si spomenula na môj dlhý elegantný kabát, ktorý nebol zrovna lacný a povedala som si, že radšej v prešívanej bunde.
Keď som nastupovala do vlaku, nechcela som ísť do posledného vozňa, ale zbadala som jednu babu z mojej dediny, takže aspoň nepôjdem sama. Nastúpila predo mnou, aj keď sa veľmi nebavíme musela som jej pochváliť chlpaté biele snehule. Potom prišiel chlap, ktorý chcel ísť na to hnusné smradľavé Wcko, otvoril a zhnusený zašomral a ja som nechápala prečo. Tak som šla otvoriť tiež zo zvedavosti. A na tom hajzli sedela cigánka a pilne tlačila. Tak som radšej zavrela s tou babou sme sa už pustili do smiechu. A povedala som, že nech už rýchlo zastavíme a vystúpime. A tie naše šikmé schody so sklonom dolu - ešte, že boli zasnežené, lebo keby len mrzlo, tak sa rovno môžem spustiť po zábradlí.
Vždy keď sa pozriem do svetla a všetko je tmavé a vidím len husto padajúce vločky, cítim sa ako v rozprávke. Vločky mi padajú do tváre a jemne na nej tancujú a ja tak túžim zostať večne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár