Zrada

Jedlo v ústach spráchnivelo.
Staré zranenie prebolelo.
Jazva sa zacelila.
Nadišla tá chvíľa.

Pery mal studené ako mramor.
Srdce jej o zlomkrky tĺklo.
Niečo staré v nej zbĺklo.
Pýchu a predsudky pokor !

Srdce jej tlčúce z hrude bral.
Jej slzy pri dopade na zem
zmenili sa na kryštály.
Ani sa len nespýtal: „Smiem?“

Kamene do rúk im dáva.
Jej život a dušu svetu zapredáva.
Mole vypustila zo šatníka.
Do života pozvala sa jej panika.

Stojí krok od prázdnoty.
Krok vpred rovná sa
pretočeniu pásky života.
„Podaj mi ruku, vykroč so mnou do tmy!“
Volá ju a vábi.
Ohliadne sa späť, nič už nepočuje.

Jej anjel nosieval biele rúcho.
Padol však na kolená.
Odvtedy je pokorená.
Otočila sa slnku chrbtom.

Uličkou hanby prechádza si.
Zahaľujú ju len vlasy.
Niekto ju z diaľky volá.
Ona však vábeniu tieňov neodolá.

Meluzína ticho zaplače.
Sviečky už zhasli.
S vlkmi pri jednom stole.
Živé myšlienky stíchli.

Zrkadlom ju previedol na druhú stranu.
Do rúk jej podal ostrú hranu.
Hriechy zakryté špinou.
Krvou pokropené lupene ruží.

Nebo sa zatiahlo
Telo jej vychladlo.
Na portrét prach sadá.
Zabil ju vrah menom „zrada.“

 Blog

6 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu