Necítim zimu
Rieka nezamŕza
A nesie ma
Hoc neplávam
Mlčím
Ako ryby
Dni sú ospalé
studené nohy
v krátkom pyžame
Nádej je v tichu
Nádej je v samote
Keď utíchne roj
Bez strachu
Po prúde
Hviezdy odvrátili hrnčeky od steny
Na záhrady padla hmla
Mačky ticho pradú
Spomienky zmäkčila aviváž
nebolia
ma nohy.
Nádej. Vždy je,
A radšej keby nebola?
Naivné a arogantné
Myslieť si že je tu pre mňa
Existuje sama
Ako hviezdy
Ako mesiac
Ako ja
Nezávisle odo mňa.
Od moci slov.
Boh dáva znamenia.
Občas že –
Niektoré veci sa nemenia.
Tri roky – Jelenia.
Tri roky trápenia?
Milujem vás všetkých,
Milujete aj vy mňa?
Prázdny pohár od kakaa.
V samote.
Hrnce na plote.
Matka, otec, televízor.
Nebaví ju viac snívať o hviezdnych znameniach.
Vždy vidím inú osobu,
kráčať oproti
popri rieke.
Ale už ma nezaujíma kým je
Kým mohla byť
S kým mohla žiť
Aké sladké víno mohla piť
Nie sú konce ani začiatky
Pramene ani moria
Múry čo sa boria
Ani steny čo sa stavajú
Je len moment
Keď tikajú hodiny
Svet existuje len sekundu
Tak načo roky späť a roky dopredu.
Som vo vode, hlboko,
Chladí mi unavené svaly
A prúd ma nesie
Pomaly, stabilne, vpred – vzad?
Nie sú smery
Nie je von a dnu.
Stojíš sám.
V tichu.
A nič ťa nebolí.
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
devanelemen
12. 2.febuára 2019 23:21
Pekné
5
Ako sa na toto dielo dívaš s odstupom času, ktorý občas znamená večnosť?
7
Nuž a víno nechutí ako kedysi - vzduch nie je ostrý a cítiť železom ako keď si kusneš do pery a cítiš krv na jazyku. C´est la vie. Soundtrack vypali tiež.
Napíš svoj komentár