Moje zuby sú na tom zle jak nikdy.
Ale mám kontakt na dobrú kliniku asi, a asi dojdu lóve za jeden job, tak snáď už konečne pôjdem.
Zomrela mama - nie moja, vďaka Bože. Ale niečia.
Chce sa mi plakať - za pani Evu aj so synom ako len ležia na izbe a spravila som im čaj, ale hovno to pomôže. Obaja na vozíku, syn úplne paralyzovaný a ona má niečo s nohami a nevie ani jazdiť.
Tak len sedia a pozerajú.
Povedali ďakujem. V pondelok prídu z Vagusu, ak ich tu dovtedy môžeme nechať, uvidím čo povie W.
Aj tak im hovno pomôžu.
Mesto je cintorín.
Všade sú duchovia ľudí, čo šli do piče. Tak to v univerzitných mestách býva. Doštuduješ, prerušíš, vyjebú ťa - a ideš preč. Ďalej, naspäť, domov...
Len ja som stále tu a všade kadiaľ idem, vidím vás, drahí duchovia.
Na tých schodoch, kde si dostal pokutu, bosý v klobúku s vínom.
Kráčam okolo bytovky okolo toho nešťastného bytu, kde sme bývali, a jediná pozitívna vec, ktorá existovala, bola bodkovaná farebná tapeta v kúpeľni a prúžkovaný farebný sprchový záves.
Oboje splesnivelo ešte v ten rok.
Ťažko sa mi dýcha. Ďasná hnijú.
Načúvam na námestí za zvukom gitary, či niekde nehrá Hery svoje pesničky.
Idem okolo podchodu, kde sme sa váľali v blate.
Vonku sú schody - pozerali sme spití na hviezdy. Tento jeden nie je len pre teba, je pre všetkých duchov. Každým rokom ich pribúda. Je aj pre N., čo odišla ako prvá a chýba mi najviac zo všetkých. Pre víly kmotričky, čo zostali, ale sú navždy preč. Pre Petra, pre Kraba a Krumpľu, pre všetkých...
Som záporák vo vlastnom príbehu.
Nestalo sa to v priebehu pár dní - každý dobrý záporák má backstory. Dobrý záporák...
Kafkovská premena je dokonaná - som tebou. Nechcela som predsa vždy byť tebou? Aj ty si sa cítil takto? Ak áno, tak je mi to úprimne ľúto. Podivne fungujúca karma. Toľko vecí by som urobila inak, teraz keď už viem.
A je to úplne jedno. Bola raz malá, malá hviezdička.
A zhasla.
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
trdelniiiq
11. 1.januára 2019 00:04
dost v pohode pises, zena.
Napíš svoj komentár