+
Už dlho sa vo mne nenašlo dosť zostatkového alkoholu na moje obľúbené patetické výlevy, ale dnes si tak pijem v robote tretí deň v kuse (po porade s Michalom "daj si šak my sme všetci priznaní alkoholici") -
+
Žijem dosť v minulosti. Keď si predstavíte presýpacie hodinky tak sa krčím v tej spodnej časti a snažím sa prestrčiť strašne moc hlavu cez ten úzky stred, ale mám už nalomené väzy a nejako to vôbec nejde.
+
Keby šlo aspoň o spomínanie na "staré zlaté časy" ale tie časy neboli ani tak staré ani tak zlaté ale včera vždy bolo o trochu lepšie. A najmä vetička, že čo máme spoločné "well, you see we have a history" ale dets di onli ting wi hev.
+
Celkovo ma desí ako súbežne existujú paralelné svety (chvalapánu vo všetkých som najebaná) ale ako tento týždeň došiel Ahmed z Holandska na otočku a rozjebali sme sa, strašne som sa vydesila.
+
Lebo to bolo presne ako za starých zlatých čias, keď mi vravel ako chce hrať divadlo pre nepálske deti alebo také sračky a ja som bola z customer service školení taká zmentolená, že keď nás došli policajti vyhadzovať z balkóna cudzieho bytu, kde sme pomáhali rumu z fľaše na jeho púti, tak som sa pýtala policajta aký mal deň a či mu ešte niečo môžem ponúknuť. Ale to bolo predsa roky dozadu.
+
A teraz došiel ten istý Ahmed, človek mal pocit akoby ho videl včera a bol to kurva cudzí chalan, ale rozlúčil sa krásnym "See you in hell, bitch."
+
Ahmed je do istej miery stále Ahmed, horšie je to s tebou.
+
Po tom májovom dejchánku so surovými zemiakmi a portugalským koťogó na ohni, level Krajina zázrakov keď sme sa piekli jak domorodci aj s duchmi minulosti (rozumej Jakuba so zlomeným srdcom) a ujom čo kosil trávu, a tvrdil že má prísť 10 000 černochov a všetci dostanú po 5 kíl len tak na úvod od štátu som si myslela že prišiel ten deň.
+
Šla som si tak popri rieke a hovorím si, že ja ťa už konečne nemilujem, je to tu. A bol to divný pocit. Taký nijaký. Tam kde bola kedysi diera nebolo nič. Koľká irónia. Čo je menej ako diera.
+
A chvíľu to tak naozaj bolo. Najhoršie je, že ľudia sa menia. Tak som konečne prestala ľúbiť toho kým si bol vtedy a ja piča prijebaná som sa zamilovala nanovo do toho kým si sa stal?
+
Stále tam je. Ten duch. Sleduje ma, ako sa snažím stať vždy niekým iným, lebo ja som len také hovno, taký ten sivý hmyz, čo nie je ani nechutný, ani milý, ani nijaký, voľáka bzdocha a všetko čo som je prebraté v snahe byť ako niekto iný.
+
Alebo v snahe vyrovnať sa ti. Ach, čo všetko som už dokázala v snahe vyrovnať sa ti. Okrem vyrovnania sa sama so sebou. Ale keď som prežila to Srbsko a to všetko a triumfálne volala Vladovi, že som doma a som celá (teda tak veľmi ako len môže byť niečo beztvaré a bezduché v celku), napadlo mi, že zavolám aj tebe.
+
Nemám síce číslo, už veľa rokov, ale veď to by sa zohnalo. A čo najhoršie by sa mohlo stať?
+
Že by si zdvihol.
+
Tak by sme sa pobavili, ja o Balkáne, ty o tom ako sa máš a isto by si bol prekvapený, ale však čo, skoro vždy si zdvihol. A po pár minútach by to bolo čau a maj sa a všetko dobré.
+
Ale na tento telefonát je štyri roky prineskoro. A dva príliš skoro?
+
Možno raz aj ja nadobudnem nejakú farbu. Čiernu, bielu, žltú, modrú, ružovú to je úplne jedno, ale nebudem viac sivá beztvará bzdocha, možno ti zavolám. Ale najskôr asi nie. Budem ako Brezovský, chcieť byť v meste nachvíľu úplne sama.
+
Len mi chýbaš, to je všetko. V minulosti, v prítomnosti a aj v budúcnosti.
+
+
+
Vyznanie
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 8.augusta 2018 17:05
Volaj mu okamžite!! Možno sa do seba znovu zamilujete a všetko bude ako kedysi
2
@antifunebracka Ty si zlaty mega ze citas tieto moje vylevy este stale nebude nic ako kedysi ale snad bude lepsie - mozno zajtra, mozno o rok, kto vie
Napíš svoj komentár