Okrem účasti na enem protestoch a antifapochodoch, kde sme FURT vrážali do B-komplexa, ktorý všetka česť jeho hudbe, a nech sa gendrovo identifikuje pre mňa za mňa aj ako pokémon, by mal nosiť menšie linky, lebo vyzerá ako Amy Winehouse na steroidoch.
Teraz, keď som urazila jedného mŕtveho a jedného živého umelca, kvóta je splnená, a môžeme prejsť ďalej.
Chapter 1 : Letný tábor.
Čo je lepšie ako 2 uvrieskané deti vašej sestry?
200 uvrieskaných detí s ktorými nie ste v nijakom príbuzenskom vzťahu.
Po svätosvätom tvrdení, že jednoznačne mám skúsenosti s prácou s deťmi a okrajovo sa venujem pedagogike (hej! v marketingu sme mali minimálne dva semestre psychológiu - a psychológia určite nejako súvisí s pedagogikou... asi ako Perný súvisí s kultúrou - či kultúra s kulturológiou? No nič moceme sa v kruhu nie moc dobrých prirovnaní. Ale spomenutý Perný - ďalšia kvóta splnená.)
Tak som šla na týždeň do tábora. Dozvedela som sa dve veci - po prvé že deťom nejebe. Vážne. Boli to deti. A veľa dobrých. Čo mali 14 rokov a snažili sa vyhrať debilnú súťaž v podliezaní lana, aj keď si mohli namiesto toho v chládku čekovať fejsbúčik, a neseparovali ani tú metalovú dievčinu čo vždy stála v rohu vysielajúc čierne anime lúče ominous aury a prehovorila v lepších dňoch tak 13 slov za večer. Jasné, že boli aj horší. Ale celkový dojem je, že deti ( 6-15) budú deťmi aj keď im namiesto macíka položíte do kolísky Samsung Galaxy XYZ 6.0, ak ich dokážete správne vychovať.
Toto sa týka detskej výnimky. Inak platí prezumpcia jebnutosti (copyright Peťo M.) a t.j. treba predpokladať, že všetkým ľuďom ktorých stretnete jebe, až kým nedokážu opak.
Po druhé - na týždeň takýto rehabilitačný pobyt odporúčam - vrámci psychohygieny - každému kto strávil jún chľastaním a traumatizovaním svojich kamarátov, ktorí vás museli pacifikovať ako hore bez beháte po ich ulici o tretej ráno a kričíte na susedov "kde sú tu nejakí chlapci" a ešte sa tým dobrým ľuďom, čo u nich squattujete snažíte prijebať. Díky, Samo. Fakt díky, máš to u mňa.
Na týždeň regulérnym ľuďom. Ak máte extra čierne duše jebnite si aj dva turnusy.
Každému čo drží v hlave kabilión kokotín a katastrofických scenárov a duchov, ach tých duchov - týždeň cez ktorý nemáte čas na nič len vyrábate tabuľky so zvieracími nápismi, lepíte kokotiny a riešite veci typu Paulínkin plyšový poník si zlomil nohu a zdravotník ju poslal do piče lebo je kokot a teraz reve na dvore.
Tak pod tatranskou oblohou s Grcoňom, čo bol Jožko kúpiť v nedalekej dedine, v spojenom multifunkčnom komplexe v podobe rodinného domu mestský úrad/pošta/supermarket s oddelením drogérie v ktorom vám aj uvaria obed alebo ostrihajú vlasy, s dobrými kamarátmi a 200 upišťanými deckami čo konečne zhasli a držali huby po 23:00 sa mi podarilo načerpať energiu čo ma doviezla cez zvyšok leta až sem na koniec Augusta blížiac sa o pár mesiacov k pohanskému slnovratu (ktorý jest v decembrovom nedohľadne stále, žiaľ) a milovanej jeseni.P.S. : - Nový Star Trek bol pičovina jak oči a aj tak ma bavil. Z tej Malíčkovej recenzie v Týždni bolo priam cítiť trpkosť v hube ale tak čo už. Aj Nákupné maniačky si pozriem.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár