A ja budem piť kávu z Tvojho hrnčeka

Brala som Ťa na urgent, lebo idioti Ťa pustili domov z nemocky aj s redonom, veď keď sa dačo dokafre, urgenty fungujú .. Dokafralo.

Pri ceste domov zrazu zastaneš a povieš " umriem.cítim to" a zdá sa, že to budem v tej chvíli ja, komu sa podlomia kolená. Koktám niečo v zmysle, že si len ubolená, že to prejde a všetky tie sračky, ktorým neverím ani jedno písmeno ani ja sama.
Mohlli ma kurnik v škole naučiť miesto dejepisu či fyziky radšej toto. To čo povedať..

Tak zas málo spím, prejedám sa a fajčím.Hej slabá nátura. A všetky tie veci, pred ktorými som sa snažila schovať sa znovu vrátili.

Bolí ma pohľad na Tvoje nohy, ktoré sú už paličkami a príde mi absurdné, že čo by za tie paličky dali ženy, ktoré trápi celkom iná choroba.
Desí ma Tvoja bledosť.
A najviac to aká si krehká.
Včera, keď si zaspala, na okamih som sa pristihla že sledujem či dýchaš.

Možno preto to s tými rodičmi tak bolí. Lebo, keď sa to stane, už nebudem nikoho dieťa.A ja ešte vôbec neviem, ako byť dospelá.Veď nedokážem ani tento blog napísať bez cigarety a čoskoro začnem plakať.

Včera to bolo päť mesiacov.Mám doma nad posteľou jeho fotografiu a v ten deň tam pribudne aj Tvoja.

Pred tromi týždňami som si vravela,mala si v ten deň narodeniny..aká som vďačná. Lebo pred tými piatimi mesiacmi som tomu, že sa ich dožiješ neverila.

Lež teraz vidím, že cena je privysoká.

Povedala si za tým na tie moje zlátaniny.. "len keby to bolo rýchlo".

Pred tými piatimi mesiacmi, keď si odmietla ísť na chemo by som Tebou triasla. " bojuj! nevzdávaj sa!".

Nedospelá dospela.K poznaniu, že nie vždy sa dá. Že si treba veľmi úprimne odpovedať na otázku, či keď máme pocit, že zachraňujeme iných, v skutočnosti nezachraňujeme len seba. Pred stratou, pred bolesťou čo nás čaká.

Keď umrel on,nerozlúčili sme sa.A mne to prišlo najnespravodlivejšie na celom svete.

Nedospelá dospela. K poznaniu, že niekedy to " rýchlo " treba.Dopriala by som Ti to zakaždým, keď Ti bolesť skrúti tvár.

Pamätám si pred rokmi, keď si si kúpila tú sadu kávových hrnčekov, ako si sa tešila.Dnes ráno , keď som Ti doňho robila kávu dospela som len k tomuto poznaniu


Áno mami, myslím, že umieraš. A je to omnoho horšie , ako to že raz zomrieš.
A kiežby, kiežby som mala čarovný prút, alebo čokoľvek, čo by Ti dodalo silu. Nie nato, aby si s tým bojovala....


V ten deň dopijem druhú polovicu vodky, ktorú som načala deviateho decembra.

a potom..budem piť do konca svojho života kávu z Tvojho hrnčeka.V tom svetry po Dedovi.Mužovi, čo nám obom bol Otcom.

dnes je deň matiek a ja o pár hodín budem v záhrade trhať orgován.

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu