Horses bred with star laced wings.
But it's so hard to make them fly fly fly..
Mala som vtedy sedemnásť. Vo vlasoch som nosila slnečnice a bola som tak veľmi iná a tak stále rovnaká...
Pamätám si ten moment, keď som Ťa prvýkrát uvidela .Chlapi dovtedy neexistovali, stačí čaj ,hudba a kniha.
To len od Teba sa nedal odtrhnúť zrak.
Pamätám si , keď som Ti prvýkrát volala v tej dobe pevných liniek.. spýtala som sa či neruším a Ty si povedal, že skladáš rubikovu kocku.
A listy. Ten pocit, keď prišiel. Ten pocit, keď som na ne čakala.
A potom listy prestali chodiť a my sme prestali patriť do svojho sveta.
Potom ešte tie dve stretnutia a až po rokoch kde tu útržková mailová komunikácia.
Tých jedenásť rokov prerušila minulá sobota.
Najprv ma nespoznáš a keď schádzam dole po schodoch opakuješ " vyzeráš úžasne" a ja dúfam, že sa nečervenám. Snažím sa nepozerať sa Ti do očí, lebo..
a je to rozpačité a zvláštne poznať sa a byť cudzí ľudia.
Ťaháme Ťa na orloj aj keď ho neznášaš a potom Vltava. A ja rozmýšľam, či keď sa budem pozerať dosť dlho odplaví spomienky tá voda..
A potom kaviareň,kde sa začnete baviť Vy dvaja. A mne je smutno. Doteraz.
Sú veci, čo pochopí iba žena a sú veci čo pochopí iba mama.
" bože mama veď on je ako Ty a ja !"
"bože máš úžasného syna!"
"ty si ako ja, keď som bol na strednej"
a ja popíjam víno a pripaľujem si, hoc už som týždeň nefajčila a usmievam sa a trepem dve na tri a som šťastná. Len to smutno mi zostalo doteraz.
Keď sme sa mali stretnúť, nijako som si to nepredstavovala. Na pol som čakala že si sadnete, na pol som dúfala. Ale toto.. nie, vážne som to nečakala.
Tak sa po jedenástich rokoch dívam do tváre človeku, ktorého som päť rokov milovala. Na to, ako si ho do pol hodiny zamiluje moje dieťa. To dieťa, ktoré keď pri cudzom povie jednu, dve vety, tak som rada. Teraz sa mu jazyk nezastaví a hlboko vo mne kričí tá otázka. Či to nemalo byť všetko inak. Či nemohlo..
A potom prichádza Tvoja priateľka a s ňou i realita.
len to smutno je mi doteraz
Sú veci, čo pochopí iba žena. A tie, čo pochopí len mama. A ja presne viem čo som chcela týmto nesúrodým zhlukom slov povedať, ale nejde to.
Máš menej vlasov ako vtedy a možno si trochu pribral. Zmenil si sa, obaja sme dospeli a roky rokúce chodíme bez seba po vlastných cestách.
To len na okamih .... vidím presne to čo si zamiloval môj syn.. toho chlapca..
a
niekedy tak velmi bolia tie okamihy najkrajšieho a najláskavejšieho šťastia.
Tak rada som Ťa videla
len to
smutno
je mi
doteraz
a neprestáva
darmo mu rozprávam o električkách, príbehy čo už nik si nepamätá
"Dreams inconsistent angel things.
Horses bred with star laced wings.
But it's so hard to make them fly fly fly.. " Have we forgotten?
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
blackpirate
31. 5.mája 2015 17:18
Nie žeby sa mi to páčilo a bol rád po dočítaní tých slov... ale tvoje slová ma zatiahnu do niečoho, z čoho sa nedokážem odpútať a pohnúť ďalej... ten nepríjemný pocit aj keď ťa nepoznám nemám v láske, tak prečo si ma on tak obľúbil, že sa ma drží ako kliešť??!! píšem nezrozumiteľne hlúposti a tak už radšej končím... ale končím s pocitom, že ty pokračuješ s úsmevom, tak sa usmej...
2
@blackpirate ahoj!.) prečo sa Ti to nepáčilo? ten nepríjemný pocit má aj názov? alebo to je ten, že Ťa zatiahnem do niečoho od čoho sa nedokážeš odpútať? to je v pohode, že "nezrozumiteľné hlúposti", tuším poznám jednu, čo Ti ich chodí písať pod blogy .) tak sme si aspoň kvit.)hm tie minulé dni to moc nešlo, ale dnes sa usmievam "len tak" a moc
3
@silanova Som naozaj rád že si nabrala silu na úsmev!! už aj tak si dokázala niečo, čoho sa niekto možno bojí... len sa neprestávaj usmievať... nenechaj si ten pocit tak ľahko vziať...
Napíš svoj komentár