Prišli sme do Bratislavy na aute a už vtedy nebolo niečo v poriadku. Nemyslím auto a ani batožinu, ale zvláštne ma bolelo brucho (1. rana egypská). Nedával som tomu veľkú pozornosť, predsa mohlo to byť čokoľvek od stresu, až po nedočkavosť. To mi bolo ale zrejme osudné, no ešte nejdem predbiehať.
Batožinu sme uložili na ten veľký gumový pás a spolu s ľahkou batožinou aj s lístkami sme šli do zakúpenej prvej triedy. Sadli sme si na čísla 17, 18 (ja som bol pri okne) a po pár minútach sa naštartovali motory. V tom som dostal silné kŕče v žalúdku, až som sa.... spotil. (2. rana egypská).
Vravím si však to je O.K., to je nervozita z letu alebo tak niečo... Vyšla letuška a začala dávať návody na zapásovanie a použitie záchrannej vesty. Niekto si v tej chvíli tak nahlas prdol, až stíchla aj na sekundu letuška. Cez svoje kŕče som si len vydýchol, že som to nebol ja. Všetci ale po mne pozerali a manželka sa skrývala do sedačky. Nakoniec to bol môj prd a smrdel ako konská mŕtvola. Storočná mŕtvola. Potretá hovnom (3. rana egypská).
"Miláčik, si v poriadku?" Pýta sa ma manželka. Mám jej povedať, že idem explodovať?
"Ale nič zlatko, prepáč, neuvedomil som si to, som trochu nervózny." A v tom som vypustil ďalšie, no tento krát tiché zabijaky (4. rana egypská). Tieto prdy nenechali na seba dlho čakať a zapla sa taká silná klíma, že mi vcuclo do nej moje noviny a celú ventiláciu som rozbil (5. rana egypská).
Kŕče boli neznesitelné, moje prdy tiež, tak som radšej šiel na WC zbaviť sa mojich múk pekelných. Mali by ste vidieť oči ostatných pasažierov, normálne ma vyháňali. Lenže čo sa mne nestalo? Všetky záchody v prvej triede obsadené (6. rana egypská) a žalúdok sa krútil ako ručička váhy, keď na nej stojí obézny chlap. Šiel som teda do druhej triedy a tam, chvála pánu bohu, boli jedny dvierka otvorené.
Sadol som si teda na ten minyzáchod tak rýchlo, že som si zabudol dal dolu slipy. Celé som si ich obsral (7. rana egypská). A obšťal (8. rana egypská). Jemne som z toho hajzla vstal, a pomaličky som ich dával dolu. Stieklo to z nich na celé moje nohavice. S obsratou riťou teda sadám na misu a rozmýšľam, čo budem robiť. Jediný vhodný (aj nevhodný) nápad bol, aby som zavolal žene, nech mi donesie niečo, pokiaľ sme ešte na Slovensku.
V telefóne sa začudovala, ale nebola proti. Do 2 minút som vysral hádam aj hrubé črevo s pečeňou (tak to teda vyzeralo) a šiel som si vytrieť riť. Lenže som nemal s čím (9. egypská). Jediné možné riešenie? vyzul som si topánky, dal dolu ponožky a vytrel som si riť s nimi. Potom som ich spláchol spolu so slipami a čakal som na signál (zaklopkanie na dvere, čo bude moja manželka). Tá prišla do minútky a dala mi čisté nohavice. Tie moje som napchal do pokazenej ventilácie.
Sadli sme si na miesto a užívali sme si zvyšok cesty. Ten zvyšok bol ale prikrátky, lebo po 5 minútach pilot hlásil, že sa upchal kanalizačný systém lietadla a vytopilo celú druhú triedu. Lietadlo teda náhle pristálo najbližšie kde sa dalo, v Poprade. (10. rana egpyská).
Keď sme pristáli, letuška mi priniesla moje nohavice a aj ponošky v igelitke a následne natodocupital naštvatý pilot a ohlásil mi, že musím zaplatiť pokutu 1000eur. Jediné, čo ma v tej chvíli napadlo povedať, bolo: Pán pilot,.. tak dobre som sa v živote neposral."
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kemuro
14. 5.mája 2011 19:30
za luxus sa platí
Napíš svoj komentár