Melódiou hlasu, ktorú počuje snáď málokto Šepkám ti slová, letmým dotykom sú zviazané Stráca význam hriech, nádych lásky bolo to. Bolo to krásne spáchané, všetky slzy dám za ne - Krv dnes však tečie po zlatých krídlach bolesti neschopnosť brániť sa polámaniu ničí ešte viac. Momenty naše presvedčili ma o šťastia zvesti, keď kráčali sme ľahkí a jeden druhého chtiac živili sme skutok nádejou na spoločné bytie. Bolo to hlúpe, zlákal nás ligot živelnej ilúzie A pre skon tragédie je už beznádejné žitie. Privolať pani smrť, čo ak ma len využije? Blog 5 0 0 0 0 Komentuj