Rande cez internet, časť 3.

Krok za krokom sme sa blížili na miesto, kde sa začne poriadna debata. Budem sa snažiť zaujať, budem hovoriť o všetkom zaujímavom: Counter-strike, pokec, facebook a koľko mám upozornení, možno niečo aj o Pepekovi (moja zlatá rybka, už ju mám vyše troch rokov a patrí medzi tých, ktorým poviem naozaj všetko). Proste tie normálne bežné veci, ktoré bavia určite každého z nás. To, bez čoho nedokážeme v dnešnej dobe žiť.

Došli sme na inkriminované miesto (inkriminované lebo to je niečo ako Pentagon, neviete čo vás tam čaká), naviazal som teda kontakt:

"Kam si sadneme? Do vreca, alebo do gauča?  " Opäť smelo a zároveň nesmele.

"Radšej by som si sadla do gauča, vo vreci sa mi zle sedí..."

To pre mňa znamenalo, že zažijem prvý osobný dotyk so ženou. Nesmierne sa teším, keď si nenápadne pričuchnem k jej ženskej vôni a zacítim parfum, neopísateľný pocit - a to ešte ani nesedíme!
Ako hej, pripadá vám to možno úchylné, ale nemôžete vedieť čo v tejto chvíli prežívam! Bude sedieť vedľa mňa krásna čiernovláska a nemôžete sa jej dotknúť - je to ako lízať zmrzlinu cez sklo. Teraz to sklo ale môžem rozbiť, môžem oblízať. I keď len jemne špičkou jazyka, no môžem! (už chápete? Nie je to úchylné...)

"Výborne, v gauči sa sedí pohodlne, dobrý nápad a rozhodnutie. Dámy majú prednosť - nech sa páči." Vravím s jemným úškrnom na Klaudiu a jemne povystriem ruky smerom k sedačkám.

"Ďakujem Sir, dnes sa chlapec s etiketou a slušným gestom často nevidí." Vraví s nadšením a smeruje hneď nato pomaličky k sedačkám.

"Vidíš, tento krát ho máš priamo pred vlastnými očami, idem teda objednať čajíky, hneď som tu." Šiel som s červenými lícami teda k pultu, kde som objednal čaje.

Rozmýšľam ja teda, ako tam teraz prídem? Snáď mi nesmrdí z pusy, lebo budeme prakticky sedieť z očí do očí.

"Prosím Vás, dajte mi žuvačky ešte, nech neudusím mojím dračím dychom tamtú peknú slečnu." Vravím časníkovi a poukázal som kývnutím hlavou na Klaudiu. Ten sa len pousmial, podal mi žuvačky a dodal: "Máš to na účet podniku ..."

Došiel som teda do gauča so žuvačkou v ústach, pomalinky som si sadal na moju polku sedačky dívajúc sa priblblým úsmevom na Klaudiu. Sadol som si, pozrel sa na ňu a vravím: "Za chvíľku nám prine....." a nechtiac som vyplul žuvačku presne medzi jej oči. Prilepila sa ako špendlík na chĺpky z jej obočia.

 Blog

28 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu