Namierené smerom k mestskému úradu, pozdĺž ktorého sa tiahol lístkami červeno-žltý park, kráčali potichúčky sami. Posiaty dvaja jesennými ranami prírody, ruku ovinutú pomaly okolo celého ramena sa ona málinko triasla a dušičku svoju o moju si hriala, studenkastý vietor vial do cesty budúcna ktorej sme vykročili spoločne. Strach, šťastie, nádej a hlavne sny v každom okamžiku a stope, ktorú sme spravili do listov spomienok navždy.
Dosť bolo lyrickovanej prózy, teraz do reality. Triasla sa mi tam, až jej skoro protéza vypadla. Privinula sa ku mne, vzrušovalo ma to nesmierne akože. Cítil som sa tak plný, až tú plnosť dávalo najavo aj moje prirodzenie, a to už je dosť čo povedať (som tuhý korienok, pri videách vydržím aj niekoľko minút).
"Je mi trošku zima, snáď ti to nevadí. " Komu by akože niečo také vadilo? Aspoň mi je vďaka tomu, veď viete, tam dolu teplejšie...
"Práve naopak, som rád že dávaš najavo svoje pocity. Dnes už je málokto otvorený aj navonok. Dnes, dnešok je jednoducho krásny, ochutnal som ďalšiu sladkú časť svojho života, a to len vďaka tebe. Som ti nesmierne vďačný, som vďačný za teba." Trošku som si chcel nahrať do karát, však predsa som citlivý a chápajúci človek, nie? Treba sa ukázať, ta to jak Norika.
"Si iný, ako ostatní. Vieš čo mám na srdci, ja ťa cítim v mojom srdci. Cítim, ako naše stretnutie malo zmysel. Mám z teba pocit šťastia a sebadôvery, keď stojím trebárs v chladnom a sychravom počasí, ako je aj táto streda. Je to neopísateľný pocit, rozumiem si s tebou a nechcem ísť, chcem byť tu - no iba s tebou navždy. Som sama sebou a ty ma chápeš, je to pre mňa niečo neuveriteľné." OMFG, to čo si zadelila? Ja len vycerené zuby, čo mám teraz povedať? Zmeniť tému na počasie by asi nebolo dobrý nápad, s tou sychravosťou by som asi neobstál. Našťastie/nanešťastie ešte dodala:
"Och bože, čo to ja trepem. Prepáč, musím ísť, nechala som sa uniesť. Ďakujem za krásny večer, ale čas je prchavý a len kvôli nám nezastane v týchto listoch listoch lásky vôkol nás." V tom mi pustila ruku, otočila sa na päte a zrýchleným krokom upalovala domov ako stíhačka.
Stále neviem čo povedať, som ešte stále prekvapený z toho citového výlevu, ktorý som teda naozaj nečakal. Zdesene sa teraz len pozerám, ako sa sama Krása v ženskom tele stráca pred mojimi očami. Mám ísť za ňou? Ale čo poviem? Myslím si, že fráza ktorá ma teraz napadá ("Si zabila!") by mi asi moc nepomohla.
...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.