ja neviem, asi to bolo zvýšeným ozónom, lebo také veci sa mi nestávajú.
neskôr som trikrát za sebou volala sestre, či jej mám kúpiť tie silonky, ako chcela.
trikrát mi porozprávala príbeh o tom, ako si neviem robiť žarty už od malička.
a stále neviem prečo.
v ten deň som dokonca ani nepila mlieko, možno som si dala kávu a šťavu z čerstvých pomarančov v plastikovom obale za 20 korún.
lacné drievka na predaj.
a aj tak ten deň nebol ničím iným výnimočný. všetci utekali a chodili. ľudia v meste neboli oblečení ako mrkvy a ani nepáchli údeninou. iba boli a trochu sa ozaj ponáhľali. smetiari čudne popiskovali po opálených dievčencoch nadhadzujúc pri tom zbytky smetia do auta.
ešte, v ten deň, som si kúpila letné dvojčíslo mesačníka abstinentov a bezdomovcov, ktorí sa chcú ´vrátiť do spoločnosti´. ale toto robím aj inokedy, len teraz som ho kúpila od uja, ktorý mi potom aj zamával. asi to bolo skutočne tým ozónom.
a prijali ma vtedy aj do spolku AA, lebo som chcela.
neprijali ma tam, lebo som chcela, ale chcela som, aby som sa tam prihlásila. tak som to urobila a preto ma prijali.
v ten deň som potom zlomila srdce jednej sedmokráske a trom fialkam.
v ten deň som uverila, že môžem robiť veci, ktoré som vtedy ešte chcela.
a v ten deň som potom zaspala s mokrými vlasmi, pokožkou voňajúcou broskyňovým sprchovým gélom a oholenými nohami.
priznávam, nakoniec sa mi to celé páčilo.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
wednesday
23. 7.júla 2009 18:16
chcem mať tvoje pozorovacie a vyjadrovacie schopnosti. alebo fantáziu.
2
mesačník abstinentov a bezdomovcov som si kúpila iba raz. nieže by sa mi to nepáčilo, ale som proste socka.
vtedy raz som šla dosť skleslo-zamyslene, skoro ako stále, bola mi zima a sukňa sa mi rozčuľujúco vyhŕňala na stehná, pozorovala som to vo výkladoch, ale bolo mi to prakticky jedno. čo už s tým.
potom sa na mňa vrhol jeden bezdomovec abstinent, že si mám od neho kúpiť časopis. a ja že nemám peniaze. a on že Ani ja. a začali sme sa strašne smiať.
že mi to zdvihlo náladu a že na druhý deň som sa vrátila a kúpila si ho.
vtedy raz som šla dosť skleslo-zamyslene, skoro ako stále, bola mi zima a sukňa sa mi rozčuľujúco vyhŕňala na stehná, pozorovala som to vo výkladoch, ale bolo mi to prakticky jedno. čo už s tým.
potom sa na mňa vrhol jeden bezdomovec abstinent, že si mám od neho kúpiť časopis. a ja že nemám peniaze. a on že Ani ja. a začali sme sa strašne smiať.
že mi to zdvihlo náladu a že na druhý deň som sa vrátila a kúpila si ho.
Napíš svoj komentár