Dopyt po latexe ho vzrušoval, dodával mu rešpekt a sebavedomie. Znovu potiahol. Stokrát to dnes ešte urobí a jeho žene to už nebude vadiť.
Zbadal prvých návštevníkov. Zapriadol a kradmým pohľadom sledoval chtivé oči niekoľkých žien. Nebolo ťažké venovať im pozornosť. Lákal ho každý dotyk prstov o klzkú látku. Visel na ich rukách, keď si prezerali rezne v prášku. Hltal ich slová chvály na nové orbitálne koberce. Jedným slovom: neopísateľná prítomnosť ho tešila viac ako štyridsaťpäť rokov ukrutnej minulosti.
No odrazu vzbĺkol plameň lakomstva a zatriasol hlavou. Vyhnal čriedu neprajníčok a schmatol reklamu. Nikomu to nedá! Nikomu! Je to predsa jeho vesmír! Jeho skutočnosť! Jeho život a svet a astrál a orbit a prach a hmota! To všetko je viac ako ....
... strýko Emanuel potiahol a trafil ho šľak. Veľa fajčil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár