Au Pair

Isto si pamätáte ako som tu kňučala pár dní pred odletom. Nevedela som sa odtrhnúť od rodiny, zvierat..priateľov atď ale moja host rodina vyzerala veľmi milo inak by som zostala na slovensku. Nechcela som ich proste zradiť, takých skvelých ľudí. ..cez skype..
Bola teda streda 12:30 a ja som doletela na letisko v Londýne kde ma už čakala host mum a malá...hm.. hovorme jej Psačina. Držala transparent s mojím menom a všetko vyzeralo krásne. O pol hodinu sme boli pred domom ktorý mal byť na rok môj domov. Prišla som do izby a čo nevidím. Akési papiere, bolo toho 10 strán. RULES. Čo??... Akési pravidlá ktoré hovorili ako sa mám správať. Že host dad je spevák a musím dodržiavať maximálnu hygienu aby neochorel... už prvý deň som si všimla že všetci kýchajú smrkajú..malá psačina dokonca kýchala do jedla, na ovocie..nikto ju nenapomenul, veď načo, veď len Au Pair má isto bacile. ďalej tam stálo že si môžem prať raz za dva týdždne. To by som asi týždeň musela chodiť nahá a že mám splachovať len v nevyhnutnom prípade. haha. tak som si nechala notebook na nabíjaní pretože bol už celkom vybitý a išla som za nimi dole..dať si obed.. aspoň som v to dúfala..dole nič, rodinka pozerala telku a jedlo nikde. Tak som sa s nimi nejaký čas zdržala, pohrali sme sa a bla bla. Keď som prišla do izby notebook sa nenabíjal.. dostala som strach že som si odpálila nabíjačku ale ono hľa, niekto mi ho proste len vytiahol z nabíjania.
V mojej minikúpeľni som mala minivaňu bez sprchovej hlavice ale zato tam bolo veľa veľa formičiek tak som si mohla vybrať s ktorou si budem oblievať hlavu.
Moja kúpeľna bola aj kúpeľňa deciek takže tam boli samé hračky naokolo, ich prípravky, decká sú alergické snáď na všetko, malá má ekzémy a po ich kúpaní sa vaňa nikdy nevydezinfikovala. Čo sa týka tých alergií, chlapec má alergiu aj na trávu takže som si musela dávať sakra pozor keď sme boli spolu v parku. Prešlo pár dní a ja psychicky zničená, bez jedla som sa rozhodla vyjsť s pravdou na povrch. Musím vám niečo povedať. Nie som šťastná ale to nie je kvôli vám, chýba mi rodina. (klamala som) môžem s vami zostať dokým si nenájdete novú au pair a oni súhlasili a ospravedlňovali sa mi že mi nedávali to čo som potrebovala. Nasledujúci deň si ma host dad zavolal do kuchyne vraj čo si to o sebe myslím nech mu vrátim peniaze za letenku (polku letu mi preplatili oni) a nech som do zajtra preč. Tak som im teda vrátila moje takmer posledné peniaze (zostalo mi 10 libier) a išla som sa pobaliť. Zbytok dňa som sa hrala s malou a tu kričí mama večeraa. Tak mi malá vraví pooď Silvia večera! Prídem dole a tam samozrejme večera len pre ňu, mne povedali nech sa idem pobaliť. Haha Tak som sa zbalila, rodičia mi nepovedali ani ahoj, od malej som si musela objatie vypýtať lebo bola zažratá do rozprávky a pobrala som sa kade ľahšie s ťažkými vecami. Ale bolo mi to jedno. Bolo mi už všetko jedno a ja som sa cítila nenormálne slobodná. Po ceste som stretla svojho bezdomovca s mojim obľúbeným psíkom, vraj ako sa mám tak som mu vyrozprávala svoj srdcervúci príbeh zaželal mi veľa šťastia a tak som sa pobrala na druhý koniec Londýna. And here we are. Stále som tu u rodinných známych už od včera a hľadám si novú rodinu. Teraz už fakt môžem hovoriť ľuďom že.. si lakomý ako žid. haha. ale nič proti, určite sa nájdu aj dobrí židia. O mojom kočovnom živote budem čoskoro informovať.

 Denník

30 0 1 0 0

Komentuj

30 komentov k blogu