Áno, k takémuto záveru som prišla. Možno si poviete, dobré ráno, všetci ostatní to už vedia. Fajn, som zmierená s tým, že mi to možno dochádza pomalšie.
Ja len, že som si nikdy veľmi neverila. Neverila som, že by som mohla niektoré veci zvládnuť. A povedzme si na rovinu. Ani okolie mi veľmi nepomáhalo. Reči typu to nezvládneš, na to nemáš, si na to príliš hlúpa, nešikovná, zbytočná ku mne prichádzali ako na bežiacom páse. A ja som im verila. Uvedomovala som si že nie som ničím výnimočná, že veľa vecí nezvládnem. Ako sa môže niekto tak mýliť....
Každé malé dieťa vám vysvetlí že každý z nás je výnimočný, každý z nás má na niečo talent..... No ja som v niečo také neverila, teda aspoň u seba. Vlastne ešte stále nie som o sebe presvedčená. Neviem na čo mám talent a na čo nie. A to z jediného dôvodu. Všetko som vzdala už pred prvou skúškou, neverila som, že by som mohla niečo dokázať. Lenže základom je veriť si. Či už ide o volejbal ktorý vám nikdy nešiel, či písomku z biológie alebo mnohé iné, dôležitejšie veci.
Je ťažké veriť si. No ak si nebudeme veriť, nič nedokážeme. Pretože ak niekto povie že niečo nedokáže, naozaj to nedokáže. No ak sa rozhodneme veriť si, zistíme že možno na to predsa len máme. Len si musíme dôverovať.
V každom z nás je veľa sily a potenciálu. Len to v sebe musíme objaviť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
13. 2.febuára 2012 22:05
máš úplnú pravdu..
Napíš svoj komentár