Predstavte si že za vami príde vaša mama a oznámi vám, že vaša teta XY (nechcem menovať), zomrela. Aká by bola vaša reakcia? Väčšina ľudí by ostali šokovaní. Pýtali by sa prečo, čo sa stalo? Pravdepodobne by nasledovali slzy, smútok.
A aká bola tá moja reakcia? "Vážne? To bola ktorá?" Možno nie reakcia akú by každý čakal. A myslím že by som sa mala hanbiť za to aká som a ako mi je jedno že zomrela moja teta. A prečo mi to je jedno? Lebo som ju nepoznala. Videla som ju možno dvakrát a aj to som bola v rokoch, kedy som bola neschopná si ju zapamätať. Som preto zlý človek? Veď teoreticky je to neznámy človek. Nepoznala som ju. Takže sa mi zdá prirodzené že necítim smútok. Lenže, predsa len. Bola to moja teta. A predsa ma to trápi možno tak, ako ma (ne)trápi smrť nejakej...Whitney Houston. Dobre, to som možno prehnala. Ale v podstate je to niečo podobné. Vedela som o jej existencii, no nikdy som ju nestretla. Nikdy som nemala príležitosť ju spoznať. Samozrejme že ma to mrzí. No možno by som mala byť smutná. Nejako to prežívať. No mne nerobí problém ďalej sa smiať akoby sa nič nestalo.
Som zlý človek, lebo ma netrápi smrť neznámeho človeka? Viem, možno si poviete krv nie je voda. Je to rodina. Možno je predsa len chyba vo mne.
V tom prípade mi odpusťte.
V tom prípade som zlý človek.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
georg21
14. 2.febuára 2012 21:51
to je normálne teda podľa môjho názoru
2
Vôbec kvôli tomuto nie si zlý človek. Krv je krv. V rodine ide hlavne citové väzby, nie o tie pokrvné (pekný príklad - adoptované deti). Ty si proste s tetou nemala žiadne väzby, žiadne zážitky či pekné spomienky, takže ti ani nemá čo chýbať. A nič sa tým pre teba nemení.
Napíš svoj komentár