Na hodinu bol kľud. Ale opäť zazneli tie zvuky. Vŕzganie. Zase ma to vyľakalo. Tento krát som nepočula len vŕzganie, ale dokonca akoby niekto kráčal po dome. Ešte šťastie, že som sa pozamikala. Chcela som zavolať mame, ale počula som kráčanie pri dverách obývacej izby.
Niekto zamrmlal. Nebolo to zreteľne. Ale posledné som počula ,,kde to je?" Niekto isto hľadal obraz môjho pra pra starého otca. Bol totiž maliar a jeho diela každý poznal. Jeden, ten najvzácnejší bol ukrytý u nás doma. Čo teraz budem robiť. Má veľku hodnotu. Nesmie ho ten muž nájsť.
Počula som zase to vŕzganie. Ten neznámi muž mal na sebe čiernu masku. Bol vysoký a štíhly. Našťastie odyšiel. Veľmi som sa tešila. No ale nebol tu sám. Obrátil sa a komusi niečo povedal.
Poslala som mamine správu, že niekto je v dome. To isté som poslala aj ocinovi a zašla som do kuchyne a zavolala políciu. Musela som vravieť potichy.
Už bolo pol piatej. Za chvíľu príde ocino. Za niekoľko minút prišla polícia a hneď jedného páchateľa chytila. Ja som zaklepalala na okno.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár