Policajti si ma vsimli. Vošli do domu a už som počula ako zajali toho druhého vlámača. Ja som odomkla a povedala som:,, Ďakujem vám. Veľmi som sa bála. Prosím počkajte tu so mnou do príchodu môjho otca." ,,Dobre. Tento dom nie raz vykradli. Ale viac krát, pretože má veľkú hodnotu."
Prišiel otec. Hodila som sa mu do náručia a začala som plakať. Všetko som mu vyrozprávala. Policajti nám povedali, že lepšie by bolo, aby sme sa presťahovali. Ocino im ukázal obraz starého otca. ,,Radšej ho ukryjeme. O všetkom Vás budeme informovať. A nemáte sa čoho báť. Ten obraz bude v poriadku."
Policajti odyšli a otec vraví:,, Lucka. Naozaj sa budeme musiať znova sťahovať." ,,Prečo sme potom nezostali pri starkých?" ,,Oni sú starý a apotrebujú pokoj." ale ja som si aj tak myslela niečo iné. ,,Ale oci. My me im nič zlé nerobili. Už nás nemajú radi." ,,Nie len boli vyčerpaný a starká sa stále hádala s mamou." ,,Aha. Tak ale ja sa tam preťhujem. Ja sa so starkou nebudem hádať." otec mi na toto už radšej nič nepovedal."
Prišla mama a hneď sme jej všetko povedali. A mama sama zavolala starkým či u ních nemôžeme bývať. Starký súhlasili. Konečne, keď už nebudem chorá nebudem sama. A do starých domov už nechcem ani vkročiť!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
julinka17  16. 2. 2012 17:10
mas tam chyby
Napíš svoj komentár