Zobral do ruky tácku a nabral si obed. Keď mal všetko, mieril k poslednému stolu pri okne. Ako vždy sú na ňom zavesené bledomodré závesy a na nich namaľovaný motýľ. Tie závesy tu budú hádam už naveky.
No zrazu mu vošla do cesty malá útla postava.
,,Kam sa tak náhliš, Seth ?” spýta sa ho.
,,Dobrý deň pani Fletcherová, ponáhľam sa za priateľmi už, ma tu čakajú dobrú pól hodinu.” povie zadýchane.
,,Dobre, tak ťa nebudem viac zdržiavať, olympiádu preberieme v pondelok.. Dobre zlatko, môžeš ísť, maj sa.“ povedala milo.
,,Suhlasím, dovidenia.“ povedal už za pochodu.
Ďalej kľučkoval pomedzi stoly až konečne dorazil namiesto.
,,Ahojte !” vychŕlil zo seba.
„Že si sa konečne ukázal, čakáme ťa tu už pekne dlho.“ povedal zavalitý chlapec a provokatývne si zívol. Bol vysoký ale skoro aj taký široký. Vlasy mal čierne, vystrihané nakrátko. Uplný Sethov opak.. Na sebe mal dlhé tričko, ktoré keďže sedel mal až pokolená a široké miestami zortrhané jeansi. Oči mal šibalské dala sa z nic vyčítať iskra a chuť žiť. Jediné v čom sa Seth s Brianom podobali bola farba očí, jasnomodrá. Vedľa neho sedela ešte jedna osoba. Dievča. Mala veľmi útlu postavu, bola nízka a chudá ako pavúk.. K Sethovi a Brianovi vôbec nepasovala. Vlasy mala blonďavé, zopnuté do copu.
,,Prepáčte ale myslel som, že skončíme skôr, ale nestalo sa. Ja som to mal hotové hneď a potom som sa dve hodiny nudil. Neznášam čakanie.“ Povedal namosúrene Seth. A sadol si za stôl.
,,No aspoň, že si prišiel ešte predtým ako sme by sme zapustili korene.“ povedalo dievča.
,,No tak to je pravda, Amy.“ povedal s úškrnom Seth.
Amy sa naneho pozerela prenikavými mačacími očami. Mali v sebe všetky odtiene zelenej. Setha vždy dostali. Stále pri pohlade do nich ho napadol obrovský, starý dub v ich záhrade, na ktorý chodí oddychovať a vie že ho tam nebude nikto rušť. Nie je to ako keď je v izbe. Tam môže hocikedy niekto vraziť a samozrejme nikto nikdy nezaklope. Prečo by aj. Všetci sa tvária, že je malý a že nič dôležité v tej izbe mať nemôže. A keď aj už niečo, tak potom prečo sa na to nepozrieť ?
Pokoj, takto Seth nazýval dub. Bolo to miesto, kde ho Alice ešte nenašla, kde sa teta Selma nevyšplhá a jeho otec ho aj tak nikdy nehľadal takže pred ním sa skrývať nebolo treba. Dub, to bolo pre Setha najkrajšie miesto na zemy.
,,Hej Seth snívaš ?“ ozval sa Brianov hlas.
,,Už som späť na zemy.“
,,To je dobré lebo sa musíme dohodnúť čo budeme robiť dnes poobede. Ja by som chcel dokončiť tú dojstránku zo Záchranárov. Už sa to ťahá dosť dlho a chcel by som to už mať hotové.
,,Dobre Brian, tak o koľkej u teba ?“
,,Povedzme, nachvíľu sa zamyslel ,,o tej šiestej ? Môže byť ?“
,, Jasné, ja môžem hocikedy.“ Odpovedal mu Seth a vložil si lyžičku s polievkou do úst.
„A čo ja ? Kedy budeme mať doučko ?“ ozvala sa bojovým hlasom Amy.
,,Aha na to som celkom zabudol“ zarazil sa Seth. Chvíľu rozmýšlal a keď už chcel niečo povedať predbehol ho Brian.
,,Tak príď ku mne aj ty. Seth bude dokreslovať tých záchranárov a medzi tým ti pomôže s matikou. Čo ty na to ?“
„Jasné, súhlasím. Aspoň mi to konečne ukážete, a čo to vlastne je ?
,,Amy, už ti to teraz poviem aspon po trinásty krát, tekže tentokrát si to už zapamätaj.“ povedal mierne nahnevane Brian, ale v skutočnosti sa snažil zakryť ako rád o tom rozpráva.
„Amy, je to komiks ! Zapamätáš si to už ?“
„No budem sa snažiť, ale neručím za seba.“ zachichotala sa Amy, „a tiež už teraz budem musieť ísť. Mamka ide dnes na celotyždňový nákup a ja musím strážiť máleho brata ,Charlieho. Dúfam, že do šiestej sa mamka vráti. Tak sa majte.“ zdvihla tácku a odišla.
,,Aby ti oči nevypadli z jamôk, Brian. Vzchop sa a nečum na ňu toľko. Presnejšie na...
,,Prestaň Seth, lebo domov dôjdeš s fialovou modrinkou pod okom.“ Nahnevane povedal Brian a udelil mu dve ľahšie päste do ramena.
,,Je predca naša kamoška, tak prečo by som sa nemohol za ňou pozerať a zamávať jej ? Chcem rozumné vysvetlenie !“
„Tak na tom rozlúčiť sa a zamávť nie je absolutne nič, ale ty sa na ňu pozeráš a mávaš jej ako keby bola to najkrajšie stvorenie na zemy. Jedina ruža medzi tŕňmi.
,,Prestaň, lebo naozaj dostaneš !“
,,Slnko medzi mrakmi.“ smial sa Seth.
,,Brooks !“
,,Prestávka medzi hodinami“ posmešne povedal Seth a keďže Brian červený od zlosti a zahambenia sa mu už chystal jednu vylepiť, radšej sa postavil zobral tácku a utekal k okienku. Nahnevaný Brian sa za ním rútil ako parný valec. Seth svižne vložil všetky taniere do okienka, za ktorým stála kuchárka z veľmi nebezpečným pohľadom. Keď všetko vyložil doslova utiekol von z jedálne. V tej rýchlosti sa ešte obzrel za seba, ešte ani nebol celkom otočený a už videl za sebou veľký tieň. Utekal po chodbe k skrinkám, ale vedel že sa nestihne ani obuť a Brian už bude pri ňom. Tak sa rozhodol, že sa skryje. No nevedel kam. Z vedľajšej chodby už bolo vidieť veľký tieň. No a teraz čo. Pekne som si zavaril. No budem si to musieť teraz aj zjesť. Dúfam, že Brian si to až tak k srdcu nezobral.
Nedalo sa nič robiť. Brian vyšiel zspoza chodby a keď zbadal Setha rozbehol sa k nemu.
,,Asi som to prehnal Brian, prepáč. Ale som zmierený s dôsledkami. Urob čo musíš.“ povedal pokorne Seth a zažmúril oči.
Na to počul Brianove dych celkom blízko seba.
,,Áno prehnal si to ! A tento raz si už vážne prekročil všetky medze ! Do riti Seth, nauč sa už držať jazyk za zubami keď to je potrebné. A otvor oči, keď s tebou hovorím !“
Prvé čo Seth uvidel keď otvoril oči bola skrivena Brianova tvár. Nevedel čo povedať, zmohol sa len na prepáč.
,,Prepáč to je zakaždým keď niekoho rozčúliš, tým niekoho myslím teraz seba. A potom keď ti poviem že dobre, že sa nič nestalo. Zjaví sa ti na tvári ten tvoj úsmev a pustíš to z hlavy. Tebe ani nenapadne, že mňa to može hnevať aj naďalej a tiež že mi je z toho na nič. Mám taký pocit že ti to je jedno.“
Rozčúlený výraz vystriedal sklamaný. Seth zostal zarazený. Ako sa ho mohla takáto blbosť takto dotknúť ? Nerozumel tomu.
,, Vieš Seth, mám ťa rád.“ odmlčal sa, „skús pochopiť aj mňa.“ Dopovedal pozrel na začudováného Setha a vylepil mu jednu poriadnu zaucho. Setha skrivilo od boleti, ale nechcel to dať najavo.
,,Brian, ja som aký som, ja neviem byť iný, ale od teraz sa budem snažiť zlepšiť aspoň v správaní ku tebe. Som taký pelo, vôbec som si nevšimol, že ti to moje doberanie tak vadí. Som ja ale hlupák.. Odteraz uz naveky, vždy keď poviem niečo hlúpe čo sa nehodí tak mi daj jednu zaucho ! Dohodnuté ?“
Brian zdvihol zrak zo zeme a pozrel na Setha.
,,Súhlasím a začnime hneď.“ uškrnul sa Brian a Sethovi uštedril ďalšie zaucho.
,,Heej to bolo za čo ?“
„To bolo len skušobné.“ Zasmial sa Brian.
,,Aha, už som si myslel že som zase niečo povedal.“
,,No poď ty génius, ideme domov, konečne piatok.“ povedal Brian a šťuchol do Setha lakťom.
,,Dobre Brian ale nepreháňaj to zase dobre.“
,,Jasné nebudem, na mňa sa môžeš spoľahnúť.“ povedal ironicky Brian.
Na to sa začali obaja nekontrolovateľne rehotať. A ich smiech bolo počuť až vonku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
david278
5. 3.marca 2011 12:24
..ja si myslim, ze je to supeeer
Napíš svoj komentár