a rozmazané oči.
Bolestný pohľad
suchý žiaľ rozmočil.
Zrazu svet stráca.
Pochopenie nikde,
keď sklamaná beží
vyplakať sa inde.
Bosé myšlienky,
trápne spomienky.
Úplne nahé dlane,
chladom dolámané.
Neveriacky pohľad,
roztrasený čas.
Chcela by niečo povedať,
no stratila hlas.
Chcela by veriť,
že ešte sa usmeje.
No sama, bez neho
stratila všetky nádeje.
Nemá zmysel modliť sa,
v týraní hľadať lásku.
On už našiel inú,
inú novú krásku.
Veď to ani nevedel,
že pre ňu je celým svetom.
Ona bola pre neho,
len niekým,
koho raz za čas stretol.
Koľko ešte času?
Koľko spomienok?
Aby sa to o čom sníva,
malý pramienok
premenil na rieku.
Koľko ešte slov?
Koľko viet?
Kým pochopí,
že bez neho
zrútil sa jej svet.
Na mojej oblohe prší,
keď na tvojej svieti slnko.
Ja plačem,
keď sa smeješ s inou...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
misha8811
13. 10.októbra 2007 12:55
Strašne krásna básnička....vyjadruješ v nej mnoho pocitov....skoro si ma rozplakala.... krásne niečo
Napíš svoj komentár