Vlasy, ktoré občas chutne stoja každý inde, akoby chcel každý jeden hľadieť do inej svetovej strany, akoby chcel každý toho čo najviac preskúmať.
Tie najkrajšie očká, ktoré keď sa na mňa zahľadia, som vedľa a neviem čo so sebou. Tie iskričky v nich a plamienky, ktoré sa dokážu zapáliť pre každú drobnosť.
Nádherné plné pery, ktoré pôsobia tak sladko, akoby boli celé z medu. Tie ktoré dokážu vytvoriť tak sladký a neodolateľný úsmev, ktorý sa oplatí vidieť. Stačí jeden jediný úsmev a mám šťastný deň, len jediný a ten si už uchovám až do noci a stále si ho znovu predstavujem taký ako v ten okamih, pretože z neho často načerpám pozitívnu náladu a energiu . Pre mňa je tu stále, aj keď tu nie je.
Široké ramená, ktoré pôsobia ako ochranné krídla, len sa pod ne ukryť a hneď by bol svet krajší. Veselá chôdza a ten najkrajší zadoček na svete, taký, ktorý keď človek vidí akoby to bol len sen. Tak dokonalý, že nikto naň nemá. Kam sa všetci hrabete? O výzore sa dá ešte kopa povedať, ale možno som ja na toto hodnotenie nesprávna : )
A vlastne čo ma po výzore, keď ja som už videla vnútro alebo aspoň jeho časť, ktorá mnohým ostala ešte skrytá. Ale povaha, tá stojí zato. Tá spontánnosť , tá bezprostrednosť. Čo na srdci , to na jazyku. Nikdy si nedáva servítku pred ústa a to sa mi páči. Vždy ma rozosmeje, vždy vie nájsť toľko povzbudivých slov koľko treba. Vždy napíše to čo chcem počuť, občas aj to čo nechcem, ale tak krásne ako to len on vie.
Najkrajší úsmev na svete , z ktorého som celá bez seba som už spomínala. Samozrejme z toho vyplýva aj ten najnežnejší smiech, ten najsexi hlas. Asi jediná osoba, ktorá vie o mne všetko, aj keď sa možno zdá, že nevie. Osoba, ktorá tu vždy bola, keď som mala blbú náladu a vždy mi ju zdvihla, osoba ktorá aj v najsmutnejšej chvíli povie vždy niečo tak pekne, že bez problémov vyčarí môj úsmev.
Jediná osoba, ktorá ma vie dostať do rozpakov skôr ako v priebehu dvoch minút a ktorej sa občas tak hanbím, až sa za to hanbím . Ja zato nemôžem, ale tak človek by si povedal, že opisujem anjela a že nikto nieje dokonalý. To ani netvrdím, ale ja si to zlé ani väčšinou nevšímam. Bolo vlastne niečo zlé? Teda ak nerátam osvedčené teórie, ktoré nekomentujem asi ani nie. A ak človek ublíži tomu druhému, pretože ten druhý mu povie len polovičnú pravdu, ani to nie je jeho chyba. Čo sa budeme klamať. No ak spočítam chvíle , keď som sa smiala a aj tie keď som bola smutná, vždy tam bol tento človek nejak v nich ukrytý. Ale viac bolo tých dobrých, aby bolo jasné.
Takže tejto osobe by som mohla za veľmi veľa vecí ďakovať. Za to, že nikdy si sa na nič nehral, vždy si bol priamy. Milý, občas smiešny, vždy blízko a zároveň ďaleko. Nikdy však nie tak ďaleko, aby som na teba myslela v zlom. Ďakujem za to, že si . Naučila som sa toho veľa. Mnoho ľudí ma sklamalo, aj kvôli tebe som bola často smutná, ale keď si spočítam všetky moje úsmevy, tak ten smútok stál zato. Ani keby si odišiel na kraj sveta , nikdy na teba nezabudnem. Možno sa zdá, že to preháňam, ale nikto nemôže vedieť, že to tak ako píšem je, pretože nikto nevie ako to cítim. Hlavné je, že si myslím, že keby nespoznám teba, že by veľa vecí nemalo zmysel. Možno je to krátky čas, čo sa poznáme, ale tebe dôverujem a dokážem ti povedať všetko, lebo viem, že ty mi povieš, neboj to bude dobré, všetko bude v poriadku, zatiaľ čo ostatní napíšu máš smolu, čo už. Ty sa ma spýtaš ako sa mám a čo robím, zatiaľ čo ostatní myslia len na seba, ty chceš vedieť o mojich problémoch, zatiaľ čo iní mi rozprávajú o tých svojich. Toto nebolo vyznanie lásky , to bol iba môj pohľad na človeka a jedno ďakujem pre neho za kopu vecí, veď on vie začo. Tak ďakujem, v tom mále toho bolo veľa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zuzanka17
5. 3.marca 2008 19:05
Pekné
Napíš svoj komentár