on po čase pochopí ,tú pravú, že stretol.
Keď jeseň listami zaplaví chodníky
a bude nutné prejsť života schodíkmi vo dvojici,
on zistí, že má strach...
Ona bude smutnieť vidiac jeho smutné oči,
keď sneh privanie zimu a on začne od nej bočiť.
Vnáranie sa do oblakov pochybností
už nenachádza zmyselnosti.
Keď sladká vôňa jarných kvetov
privanie city...zistí tú právu nestretol.
A na plač už nie je čas,
veď život má len pred sebou.
Aj keď už je stratený a sám...
Pre neho je už láska len slovom,
veď stratil chuť milovať.
No najsmutnejšie je to,
že ešte predtým ako sa pokúsil lásku,
čo i len dúškom ochutnať.
Keď spálil krásne spomienky,
duša mu zhorela,
a nechal srdce prázdnym
pomaly umiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár