takmer každý deň ma hladí.
Občas úplne inde zabočí,
no mne to vôbec nevadí.
Ja odpustím ti všetko,
tvoje chyby už dávno nerátam.
V svete plnom zmätkov
sa dnes už vôbec nestrácam.
Svietiš mi na cestu,
no rozsýpaš sa cez Jej dlane,
dúfaš, že všetko tak malo byť.
Tvoj svet je založený na nej.
Od teba závisí môj svet,
to aké bude v ňom počasie.
Či budem môcť podniknúť okružný let
a zmeniť smolu na šťastie.
Od teba závisí či sa usmejem,
pre teba šetrím úsmevy všetky.
Každý svoj sladký pohľad vylejem
až keď ťa zbadám, prestávam robiť zmätky.
Keď ťa stretnem
v siedmom nebi som i tu na zemi.
Reťaze spojení pretnem,
tvoja reč tela všetko povie mi.
A keď už všetko sa búri,
cez dravú rieku tečiem aj ja.
Prechádzam hlava-nehlava cez pevné múry,
po kľukatých cestách presne do raja.
Ak o tom netušíš,
rajom si pre mňa ty.
Aj keď si moje dlane nikdy nelúštil,
vždy v nich tak trochu budeš ukrytý.
Nečítal si mi ani z pier,
nečítal ani z očí.
Dal si mi však krásny mier,
vtedy keď zdalo sa, že koniec už vkročil.
Možno bol koniec začiatkom,
možno začiatok koniec snov.
Ty si neveril veľmi snom,
a nevidel si nikdy v splne nov.
Niekedy sa mi zdalo,
že všetko mi je málo.
Tvoje, to tvoje svetlo hralo,
no moje sa ho občas bálo.
I keď sa stretli tie dve svetlá,
nikdy nemohli byť spolu.
Aj keď by bolo všetko perfektné a krásne,
zlé načasovanie, mali smolu.
Ja som chcela nemožné,
aj keď nemala som možnosť.
Vždy som vravela, tým svetlám pomôžem,
vraj mi to spraví radosť.
Do dnes sa však tak nestalo,
každý z nás svieti inde.
Ďakujem ti, vravíš : Za málo,
no svetla stále nikde.
Niečo si ma však naučil,
poznať tú skutočnú lásku.
Slovami si ma nemučil,
nevydal smutnú hlásku.
Vždy si mi zdvihol náladu,
nikdy si nechcel zmenu.
I keď rozprávka zmenila sa na baladu,
nestratil si pre mňa cenu.
Bol si vždy tajomstvom malým mojim,
o tom čo cítim nik nevedel.
Nevedeli, že nedokážem odolať tým očiam tvojim,
medzi prvými si sa to dozvedel.
Na moje prekvapenie,
neotočil si sa mi chrbtom.
Zostal si rovnako milý,
tvoje slová potvrdili, že môj osud sa nepomýlil.
Bolo mi súdené trápiť sa,
ale aj spoznať teba.
Keď som začínala dusiť sa,
prišiel si ako posol z neba.
Zachránil si ma, aj zranil.
No radšej byť zranená ako ťa nepoznať.
Vždy si sa svojimi zbraňami bránil,
to čo spravíš sa dalo rozpoznať.
Všetko už chápem,
nemaj žiadny strach,
veď moje city časom
zmenia sa na prach.
Nikdy však ten prach nezmizne,
príliš hlboko sa usadil.
Časť môjho srdca odišla,
ty si tú zvyšnú naladil.
Bez teba nebol by svet svetom,
ja nestratila by som sama sebe, ani nikdy nenašla.
Leto by bolo zimou a zima letom,
skôr ako amor by čo i len zakašlal.
Slabý vánok z tvojich očí
hladí ma i dnes.
Stále je nádherne sladký
a nikdy nespôsobí des.
Ďakujem za to čo si mi ukázal,
v tom mále toho bolo veľa.
Škoda, že osud všetko zakázal,
nahneval sa, keď som sa chvela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár