NEDEĽA
Ach, je to tu. Prvý školský deň. Samozrejme, že nestíham. Bežím do školy takým spôsobom, že ak ma niekto uvidí odpadne od hrôzy. Vyzerám ako strašiak na farme, ktorý zaháňa vrany. Teda, vlasy mi stoja na všetky strany. Tričko mám aj rifle celkom v poriadku. Aj tenisky. Takže, až taký veľký trapas by to byť nemusel! Vezmem tašku a ide sa! Ale nejak stíham. Teda, dúfam. Vybehla som z nášho dvora a hor sa smerom ku škole. Po pár metorch behu som už bola tak zadychčaná, že by som sa na to najradšej vykašľala...O nie! Len to nie! Z druhej strany sa blíži Samo. Ten krásny Samo, ten nádherný Samo. Ide ku mne. Prečo musím práve dnes vyzerať tak hrozne? To zas bude trapas! Bože, on je taký krásny!
„Ahoj Malíková kam sa ženieš?? A prosím ťa zaviaž si tenisky. Ešte spadneš.“ síce trochu nafúkaným, ale milým hlasom sa ku mne ozval. Vystre ma. Samozrejme. Vystre ma.
„Ooooch ďaaakujem.“ kokcem jak debil!: „No kam by som sa hnala dnes je škola!“
„Tak sa prosím ťa nežeň, lebo ja som v živote v škole nebol v nedeľu. Ale ak ty chceš ísť pomáhať školníkovi, ktorý tam je asi jediný tak šprintuj. Lebo aj ten za chvíľu pôjde domov.“ Školníkovi? Čo? Nedeľa? To je žart!
„Samozrejme, viem, že dnes je nedeľa. Robila som si z teba srandu. Idem do mesta. No nevadí rada som si s tebou pokecala, ale už musím bežať!“
Bože ja som taká od veci! Dnes je nedeľa po prvé a po druhé BRUTÁLNE SOM SA STRÁPNILA PRED SAMOM! Ach bože, Linda ty si trúba! Viac som to zbabrať nemohla! No nevadí. Idem späť domov. Prečo ma ale nezastavili? Mama na mňa síce podivne čumela, že kam sa tak náhlim. Ale nemohla povedať aspoň, že je nedeľa? Zmeškala som Top 10 na MTV! Ale to prežijem. Ale ten trapas neprežijem! Už to vidím. Prídem domov a môžem si byť istá, že si Peter na mne zgustne. Bože ja som taká mimo! Ale nie tentoraz mu odpapuľujem! Starší bratia! Nič nevie iba zvaliť sa do gauča, pozerať na mňa ako na nejakého postiháka a potom začať tým jeho tónom to jeho „Linda moja, Lindička!“
„Linda moja, Lindička kam si sa mi ráno vybrala?“ odporným hlasom odporného staršieho brata na mňa vyhukol. Asi ho zabijem. Veď je odo mňa starší o 2 minúty ale on musí v kuse! Ach čo som mu kedy urobila? Pán supergénius sa musí ukázať, že?
„Nikam Peťuško, neboj sa. Narozdiel od teba ráno behám 2 kilometre tak mám potom peknú postavu. Nie ako ty od rána do večera sedíš len na tom tvojom facebooku a čakáš kedy sa prihlási tá tvoja veľká láska a potom sa tam rozplývaš ako nenormálny.“ natrela som mu to ha-ha!
„Vždy lepšie ako behať za tým tvojím Samom. Veď on ani nevie, že existuješ!“ On vie, že existujem! Toto prehnal!
„On vie veľmi dobre, že existujem.
Zaliezla som do izby. Teda, vypochodovala a ešte som sa ho pokúsila opľuť. Nabudúce mu vlepím. Ale fakt. Samo vie, že existujem. Veď sa vidíme každé ráno. On tadiaľto chodí na strednú a ja dobieham na základku. Ach bože!! Peter jeden! Lezie mi pekne na nervy! Myslí si, že keď je odo mňa starší o tých pár minút, že si môže dovoľovať! Schytá to! Veď on uvidí ako ho sestrička prekvapí.
PIATOK
Ach to je divné. Ja neverím ale Peťo nebol už dva dni na facebooku. Žeby sa rozišiel s tou jeho veľkou láskou? Pochybujem. Neskôr vysvitlo, že tej jeho láske sa pokazil počítač. Nevadí aspoň na počítači môžem byť ja. Idem na facebook po dlhom čase! Takže. Vyhľadať. Samuel Malina. Máme so Samom podobné priezvisko pomyslela som si. Vtom mi prišlo upozornenie. Samuel Malina potvrdil vaše priateľstvo. Mám mu napísať? Nebola som si istá a zrazu mi už blikal na lište. Prvý mi píše on!
- Ahoj ako sa máš?
- Dobre a ty?
- Ujde to. Zajtra je sobota ak nevieš. Aby sme sa zas nestretli. I keď ja by som sa chcel stretnúť.
On by sa chcel stretnúť???
- Naozaj? Stretnúť sa môžme. A do školy určite nevyštartujem
- Dobre tak zajtra o 14.00 v parku.
- OK budem tam.
- Divím sa, že si tu! Väčšinou tu vysedáva Peter.
- No hej. Teraz nie je doma ale podľa mňa zachvíľu príde.
- Aha. No ja už musím končiť moja sestra chce ísť na počítač. Tak ahoj!
- Ahoj!
Jeho sestra chce ísť na počítač? Veď jeho setra ma 4 roky! Asi tam chodí hrávať nejaké hry ako napríklad Včielka Mája.
POČKAŤ? Ja sa mám zajtra stretnúť so Samuelom Malinom???
SOBOTA
Za päť minút dve. Zasa musím meškať! Nevadí som baba mám na to právo. Ale zas to bude trapas. Bežím do parku. Budem spotená. A ako sa poznám pre istotu aj zakopnem.
Je tam! Sedí na lavičke! Aký je nádherný. Tie krásne čierne vlasy. A má nádherné modré tričko! No do riti! To čo je? Peter?! S kým to tam je? Žeby s jeho láskou?
„Ahoj Linda!“ Z diaľky som počula Samov hlas.
„Ahoj prepáč, že meškám.“ Sedel tam na lavičke pod lipou. Bol taký krásny.
„Nevadí.“ Usmial sa, „Ale poďme niekam inam. Všimol som si, že je tu Peter s Líviou.“
Takže to dievča je Lívia. Na facebooku si ju čeknem. Ha-ha
„Linduška sestrička čo tu robíš?“ - Nie! Peter! Zahluším ho...
„Linda nevšímaj si ho.“ Samo sa postavil chytil ma za ruku a pomaly sme sa vydali na cestu.
„Neboj Samo. Keď on je taký debil. Olizuje sa s tou jeho kravou a mne sa posmieva, že nikoho nemám.“
„Ale netrep. Veď ty máš niekoho.“ Potmehúcky na mňa pozrel. O čom to točí?
„Nemám.“ Presvedčene som povedala, ale pozrela som naňho so strachom...
...a zrazu ma sa Samo pri mňa zohol a pobozkal ma! Samo ma POBOZKAL !!!!!!
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
PONDELOK
Ráno som vošla do triedy. Paťa sa hneď za mnou ihneď rozutekala. S Paťou sme najlepšie kamošky od škôlky. Volá sa Patrícia Danišová, má 13 a je odomňa (a bohužiaľ aj Peťa) mladšia. Je nízka a taká gulička. V triede ju nemajú moc v láske.
„ Je to pravda?“ kričala na mňa už z diaľky.
„Čo či je pravda?“
„ Čo asi? Že si sa v sobotu bozkávala so Samom v parku?!“
„ Nooo..hej..je“ milo som sa na ňu usmiala.
„No chcem pocčuť všetko!“
Vtom sa zjavil Peťo. Ktovie kde bol včera. Ráno vypadol z domu a večer som ho potom ani nevidela.
„ Linda poď sem prosím ťa.“ Vystrašene zamrlal.
„Paťka, počkaj chvíľu. Myslím, že môj supergeniálny brat ma nejaký problém.“
Vyzeral dosť biedne. Mal kruhy pod očami a bol bledý. A strapatý. A celkovo pôsobil divne.
„Áno bráško? Kde si včera túlal hm? Preboha čo sa ti stalo! Čo to tam máš?! Veď máš celé ruky doškriabané!“
„Včera sme boli s Líviou v lese...“
„A? Peťko čo sa deje?“ teraz ma fakt vyľakal. Môj 100% brat. Čo spravil? Bol v noci vôbec doma?
„Zaútočil na nás medveď...“ skleslo povedal a urobil krok vzad.
Preboha!
„A si v poriadku? Teda tie ruky vidím..a inak? A čo Lívia?“
„ Boli sme obidvaja v nemocnici. Celú noc.“
„Rodičia o tom vedia?“
„Lívia je v kóme...“ Peťo sa mi obrátil chrbtom a pomaly odchádzal.
„Prekristapána! Čo budeš robiť? Vedia o tom rodičia?“
Cŕŕŕŕŕŕŕŕn!
„Linda ja idem máme teraz biológiu.“
„My chémiu. Cez prestávku prídem za tebou!“
„Dobre.“
S Peťom spolu nechodíme do triedy. Ja som športtová trida - 8.B. A on 8.C - vedecká. 8.A sú myslím, jazyková. Bože čo budeme robiť?
„Linda poď už“, ohriakla ma Paťa. Treba ísť do labáku. Som mimo. Ach, Paťka moja, keď ti ja poviem všetko čo sa stalo!
Poobede mi zavolal Samo. A teraz sa prechádzame pri rieke. Slniečko krásne svieti. Nádherný deň. Ale ja mám aj tak silné trápenie a zlú náladu...
„Linda a čo budeš robiť?“
„Samko, ja neviem. Peter nechce ísť domov. Ani neviem kde je. Asi pri Lívii v nemocnici.“
„Musíš to povedať rodičom. Čo je s Petrom aj tak na to prídu. A potom bude zle.“
„Ale potom zradím Petra. Musela som mu sľúbiť, že nikomu nič nepoviem! No, teda povedala som to tebe a Paťke.“
„Lindi ja ti do toho moc kecať nechcem, ale musíš to povedať rodičom! Určite sa o Peťa boja!“
„To áno, ale ja neviem. Čo im poviem? Peťo bol za mnou ráno v triede a povedal, že ho napadol medveď?! A potom som ho už viac nevidela?!“ Samo na mňa beznádejne pozrel.
„Asi nemám nič iné na vyber čo?“ Samo pokrútil hlavou a objal ma.
Peťo čo mi to robíš??? Kde si? Poď domov! Prosím!!!
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
upirka113
7. 2.febuára 2010 18:00
waw super
Napíš svoj komentár