SOBOTA
Zase nestíham. Veď ja by som to ináč ani nevedela. Stalo sa v poslednej dobe, že som neprišla neskoro? Odpoveď nie je nutná! Ale tak dnes sa aspoň neponáhľam do školy. Mám sa stretnúť s Majou pri škole. Myslím, že keď si trošku pobežím tak to stihnem! Veď som predsa nejaká športovkyňa! Musím hlavne zistiť, či má Mišo niečo spoločné s tým Paľom!
Blížila som sa ku škole. Samozrejme, Majka tam už bola. Zase musím trapošiť! Už ma zbadala:
- Ahoj!
- Ahoj Majka! Ja mám na teba takú malú otázočku skôr než pôjdeme za chalanmi.
- Počúvam?
- Poznáš Miša Novomestského?
- Jasné. Veď to je Paľov starší brat.
- Aha. A nevieš koľko má rokov?
- Myslím, že 17 alebo už 18..neviem.
- Aha. – čože? Sedemnásť? Osemnásť?
- Prečo?
- Len tak. – zatiaľ jej nič nepoviem. Až potom. Radšej.
Z bistra som smerovala rovno k Pati. Kino sa nakoniec zrušilo. Už od obeda som nervózna. Ako môže Lily chodiť s dospelým chalanom? Veď má štrnásť.
- Hej Paťa! - vrútila som sa k Pati do izby bez zaklopania. Som taká nervózna!
- Linda! Čau! Ty čo tu? Nemala si byť s Majou a s jej novým a so Samom v kine?
- No hej. Ale Samo nakoniec nemohol tak šla len Maja s Denisom.
- Denis? Z béčky?
- Áno Denis. Denis Ivaška. Ale ja mám zaujímavejšie info. Už viem, kto je Lilyn frajer.
- No veď aj ja. Nejaký Mišo či nie?
- Áno. Odkiaľ to vieš?
- Lily dačo splietala v e-maili.
- No moja tak si sadni. Lebo...
- Lebo??? Kto je to?
- Michal Novomestský. Starší brat Paľa Novomestského.
- Ale veď Paľo má 16! Koľko má potom Mišo?
- 17 alebo 18.
- Lívia chodí so 18 ročným???
- Vyzerá to tak. Musíme ho bližšie spoznať. Dačo vytiahnuť z Lily.
- Ty brďo! To nie je možné!
NEDEĽA
Komu:samuel.malina@yourmail.com
Od:linda.malikova@yourmail.com
Ahoj Samko,
prosím ťa, nepoznáš sa ty náhodou s Michalom Novomestským? Potrebovala by som o ňom zistiť pár vecí!
Díky,
s láskou Linda
Komu:linda.malikova@yourmail.com
Od:samuel.malina@yourmail.com
Ahoj Linduška,
Mišo...no on je brat Paľa. Poznám ho tak zbežne, ale čo o ňom viem, tak má 17 a hrá futbal.
Viac neviem.
Pa láska LŤ!
Sam
Volá mi Paťa. Som zvedavá čo zistila. Dúfam, že konečne niečo pozitívne.
- Ahoj Paťuš.
- Ahoj, pozerala som toho Miša na facebooku.
- Ja som sa naňo pýtala Sama. Povedal, že má 17. Počkaj mám nejaký zvláštny e-mail. Neviem od koho je moment.
- Jasné moja.
Komu:linda.malikova@yourmail.com
Od:michal.novomestsky@freemails.com
Ahoj!
Ty si že vraj Livinkyna naj kamoška. Nerob si starosti, Livke nič nehrozí. Lebo viem, aké ste baby keď má starší chalan mladšiu babu! Neboj všetko bude OK!!
Michal Novomestský.
- To je ako keby mi čítal myšlienky? Čo sa tu deje? Čo sa to deje? – v rýchlosti som skríkla Pati do telefónu. Ani som si neuvedomila, že s ňou ešte volám.
- Neuveríš. Toto musíš vidieť. Príď k nám.
- No idem pomaly. Za chvíľu som tam.
NEDEĽA, o dva týždne
Je to zvláštne. Už prešli dva týždne od kedy mi prišla tá správa. Ale stále ju mám pred očami.
Ahoj!
Ty si že vraj Livinkyna naj kamoška. Nerob si starosti, Livke nič nehrozí. Lebo viem, aké ste baby keď má starší chalan mladšiu babu! Neboj všetko bude OK!!
Michal Novomestský.
Najdivnejšie je, že odvtedy sa nič nezmenilo. Môj život je fakt zvláštny.
PONDELOK, Samo
Už len chvíľa a som s Lindou. Dnes sme malináročný tréning. SMS-ka. Mama...
UTOROK, Linda
Cítim sa tak prázdna. Keby nešiel za mnou nikdy by sa to nestalo! Ja to ho chcem naspäť. To nie je možné! Nie! Niekto klope. Mal by to byť Peťo. S triedou boli na týždennom výmennom pobyte v Prahe.
- Linda?! Linda si v poriadku? Preber sa! Lindička! Sestrička! – ani som si neuvedomila, že mám kruhy pod očami, som strapatá, ledva dýcham a vyzerám ako mŕtvola.
- Linda? Si OK? Linduška!
- Vyzerám, že som v pohode?
- No, tak to teda nevyzeráš!
- Peťko, ide o Sama... – nenechal ma dohovoriť
- Ten kretén! Rozišiel sa s tebou? Ja som tušil, že ti len ublíži!
- Nie!
- Nie? A čo potom? Nechápem.
- Samo tu už nie je.
- Ako?
- V pondelok ho zrazilo auto. – zas som začala plakať.
- Zomrel? - nezmohla som sa na slovo. Začala som plakať. Peťo ma objal. Pochopil, že musí byť viac ticho.
SOBOTA
Tri dni som nevyšla z postele. Nedokážem. Nemôžem. Nedá sa! Nie! Vtom sa vo dverách na mojej izbe objavila Paťa.
- Takto ďalej nejde Lindi! – pozrela na mňa.
- Patrícia pochop!
- Linda..ja.. – Paťa ma objala a obidve sme sa rozplakali.
O DVA MESIACE NESKÔR
Už som nedúfala, že sa niekedy usmejem. Keď zrazu tu stál on. Neviem kto to bol. Netuším. Ale zrazu stál pri mne. Mal 180 cm, čierne vlasy, krásne hnedé oči. Pozerala som naňho.
- Richard Solčanský.
- Linda Malíková.
- Takže ty si taká mladá vdova hej?
- Dá sa to tak povedať.
Sedeli sme s Rišom pred školou na lavičke. Rišo je tu v meste nový. Prisťahoval sa z Lučenca.
- A čo sa Samovi teda vlastne stalo?
- Presne ani neviem. Jediné čo viem je, že ho zrazilo ho auto keď sa večer vracal z tréningu. Tuto v Bratislave sú často opití vodiči. Potom to tak aj vyzerá.
- To mi je ľúto. A povedz mi ešte niečo o sebe. Aj ja ti potom poviem niečo o mne.
- No čo o mne? Tak som Linda to už vieš. Mám brata dvojča, volá sa Peter. Všade chodím neskoro, na všetko zabúdam. Moja naj kamoška sa volá Paťa a chodím do 8.B do športovej triedy. Hrám basketbal. Teda posledný mesiac som na tréningu nebola. Nedalo sa mi.
- Aha. To chápem. No ja mám dve sestry. Mladšia má 7 rokov strašia 9. Teda obidve sú odo mňa mladšie. Ja mám 13 a od zajtra teda budem tvoj spolužiak. V Lúčenci som hrával hokej a aj tu by som teda chcel.
- Čiže hokejista. Mohol by ti pomôcť s hokejom môj brat. On hráva.
- Hej? Takže budeme spoluhráči?
- Asi hej. Nie asi, ale určite.
- Linda! – z diaľky somzačula Peťov hlas.
- Och, Rišo aha tamto je môj brat. A jeho dievča Lívia. – Peťo už bol skoro pri nás.
- Nazdar, sestrička, koho to tu máš?
- Rišo.- Rišo sa postavil a podal Peťovi ruku.
- Peťo, teší ma.
Už je to päť týždňov. A pomaly naňho zabúdam. Je to strašné. Ale Rišo, Paťa, Lily, Peťo, Lívia a dokonca ja Maja sú tu so mnou. S Rišom si rozumieme, je to v pohode chalan. Povedal, že by chcel so mnou chodiť, ale ja zatiaľ nechcem. Ešte dlho sa budem spamätávať zo Samka. Tak mi chýba. Strašne mi chýba. Môj život je strašný. Najprv Peťo a medveď a potom toto. Ja ani neviem na čo som tu. Každý deň nová a nová katastrofa. Ale Paťa ma vždy povzbudí: - Linda, čo bolo, bolo žijeme dnes! - Ale ja tomu nerozumiem. Ona je plná optimizmu. Kým zatiaľ ja sa zožieram za každú vec. Ale keď...ja neviem. Ja nechcem. Ja chcem všetko späť. Teda nie všetko. Určite nie Majin teror. Ale Paťa má pravdu. Samo tu bol zmenil mi život. Teraz tu nie je ale ja tu som a preto by som mala ďalej žiť. Mám pocit, že sa už cítim lepšie. Asi áno. Už sa spamätávam. Zajtra sa už asi vytrepem na tréning. Veď ja už som aj driblovať zabudla!
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
1ivanushka1
7. 2.febuára 2010 11:32
Super
Napíš svoj komentár