PONDELOK
Blížila som sa ku športovej hale. Už som tu nebola ani nepamätám. Až to nie je normálne! Ako sa strieľa na kôš? Ale tak čo sa raz naučíš to už vieš. Nie?
- Linda! Vitaj! - počula som z diaľky kričať trénerku.
- Dobrý, pani Rehorová.
- Ako sa máš? Už lepšie?
- Uhm. Asi hej. – trenérka sa na mňa milo usmiala. Otočila sa smerom k babám čo prichádzali zo šatne.
- Dobre dievčatá začneme!
Pomaly sa vraciam do starých koľají. Nechápem prečo, ale môj život je katastrofa. Teda aspoň si myslím. Od budúceho pondelka začíname poriadne trénovať. Chystáme sa už na zápasy. A tento rok sa, že vraj bude vyhlasovať aj najlepšia hráčka basketbalu. Keby som to vyhrala! Ale to sa určite nestane. Pri mojej smole.
UTOROK
Sedeli sme na obede ja, Paťa a Maja. Kto vie kde je zas Lily. Keď vtom:
- Aha koho to tu máme tri trapky.- bola som zvyknutá na dve trapky ale tri? Keď vtom sa Maja postavila a začala:
- Aha koto to tu máme dve absolútne kravy. - zahlásila Maja. Timea s Katou sčervenali ako postihnuté. Celá jedáleň na nás čumela.
- Čo ste si mysleli? Že keď ma okašlete, že ma budete šikanovať? Skúsite. A opovážte sa dačo spraviť Linde alebo Pati. - obzrela som sa za seba. Stála tam naša triedna. Mohla by zasiahnuť pomyslela som si.
- Tokárová? Oravcová! Doneste mi okamžite žiacke knižky! Zas robíte zle Linde a Pati? Ale som prekvapená, Maja, že si sa ich zastala. – Ja som jasnovidka!
- To viete, pani učiteľka. Pochopila som, že kto je tu vlastne ten trápny.
- To sa mi páči Majka. Obraňovať slabšie spolužiačky. Konečne si na správnej ceste.
Naša triedna má niečo okolo 55 rokov tak má zastaranejšie výrazy. Ale aj tak je super. Učí nás fyziku. Mám ju rada. A vlastne aj Maju som si už obľúbila. A asi aj Paťa. Teda možno aj Paťa.
Cestou domov sme s Paťou rozprávali. Len tak o škole. Bol dnes naozaj pekný deň. Slnko žiarilo a na oblohe nai mráčik.
- To bolo dobré jak sa nás Maja zastala, že?
- No Linda. Asi hej. Myslíš, že to myslí vážne?
- Áno. Keď ju Timea s Katou okašľali pochopila čo robila a snaží sa to napraviť. Aspoň myslím, teda.
- OK. Myslím, že jej začínam dôverovať. – Hneď je deň ešte krajší.
STREDA
Nechápem, prečo. Prečo to robí? Dva mesiace bol na mňa dobrý. Žeby len pre Sama? Ale ach. Ty starší bratia! Ale Peťa už viac neriešim. Dnes si vyrazíme spolu ja, Paťa, Timo a Rišo. Do kina. Neviem na aký film. Že vraj dačo vybral Timo. No to som zvedavá čo to bude.
ŠTVRTOK
- Linda Malíková.
- Prosím? - je chémia aj napoly spím. Prosím len nech nemám ísť odpovedať. Prosím. Všetko len to nie.
- Vyvolal som ťa odpovedať! Poďme! - Nie! Nie! Všetko len to nie!
-Ehm...- začala som koktať. - Molekuly.
Juuj. Chémiu som vytiahla na dvojku! Som to ja dobrá! Zatiaľ tam mám : 4,1,1,3,1,2. Mohol by mi dať dvojku. Teda chcela by som ju, ale kto vie, čo pán učiteľ Hromádka vymyslí. Ach bože.
Tokárová dnes mala v škole marihuanu! Ako Timea je riadna krava, ale to, že droguje nikto netušil. Teda, že hulí. Dokonca ani Kata. A to, že vraj najlepšie kamarátky. Takže Timea má riadne galeje. A v škole bude chvíľu kľud. Kata sa s nikým nerozpráva.
- Tak jej treba. – Povedala Maja pri obede.
- Maja, prvýkrát v živote s tebou súhlasím. - ozvala sa Paťa.
- Ahojte kočky! - prišli Rišo s Timom. - Môžme si prisadnúť?
- Jasné.
- Prídete zajtra na zápas?
- Zajtra hráte?
- Peťo ti nič nevravel?
- Nie. Ten som rozpráva len keď sa mi posmieva, že mám z niečoho zlú známku. Alebo tak nejak.
PIATOK
Sedeli sme komplet celá banda. Naši hrajú proti Trnave. A ty su riadne slabí teda.
- Rišo ideš! – kričala som ako o život. Už vidím, čo mi doma povie Peťo.
- Góóóóóĺ!!
Chalani skórovali jedna radosť. Zatiaľ vyhrávame 6:1! Zápas ubieha tak rýchlo!
- Boli ste skvelí. 8:1! – kričala som na Peťa už z diaľky.
- To teda áno, musím priznať. Ak zajtra vyhráme s Nitrou máme to v kapse!
- Držíme palce! Idete do Nitry? Či hráte tu?
- Tu.
- OK! Tak zajtra sa tu znova zídeme. – povedala Maja.
- Zajtra je sobota, že?
- Áno. O koľkej hráte?
- Paťa, vieš čo, buďte tu okolo 11.00. Neviem ešte ako príde zajtra Nitra ale najpozdejšie budeme hrať o 12.00. – Timo žmurkol na Paťu.
PONDELOK
Môže byť niečo horšie ako tri písomky v jeden deň? Fyziku vidím na dva, matiku tiež, ale deják...to bude aspoň tri...teda dúfam, že nie štyri. To zas si vypočujem od Peťa. „To je také ťažké zapamäť si, že Habsburgovci boli panovníci v Rakúsko-Uhorsku?“. Ale zvládnuť, som to zvládla. Asi. Zajtra hráme prvý zápas. Som v takom strese.
UTOROK
- Ja nechápem. Ako môžem mať dvojku z dejáku? Mala som len dve chyby! -rozčuľovala sa Paťa.
- Paťa, ty sa rozčuľuješ za dvojku! Ja som mala bod do trojky!
- Ježiš Lindi, to mi je ľúto. A ako ste včera hrali?
- 18:12 sme vyhrali.
- To je skvelé! Koľko si dala košov?
- Štyri.
- To je super!
- Ale vieš aký to bol stres?
- Neviem. Priznávam, neviem si to predstaviť. V živote som nehrala žiadny zápas. Nechápem, čo robím v tejto triede.
- Robíš tu jediný mozog. Keby si tu nebola, tak našu triedu nechajú kompletne celú prepadnúť.
- Ale nepreháňaj zas.
- A k tomu hrávala si florball, no nie?
- No, ale to bolo kým...
- Nepripomínaj to!
- Neboj sa nebudem. Ani nechcem.
STREDA
Smerovala som pomaly k športovej hale. Treba poriadne trénovať, zajtra daľší zápas. Musíme to zvládnuť!
- Ahoj Linda! – ozval sa od zadu známy hlas.
- Ahoj Rišo!
- Čo máš dnes na pláne?
- No, dnes mám tréning. Prečo?
- A nešla by si so mnou po tréningu do kina? Prídem po teba.
- No, asi hej. Asi by som šla.
- OK. O koľkej teda?
- O piatej. Alebo radšej o pol šiestej.
Čiže o pol šiestej idem s Rišom do kina. V kine som nebola ani nepamätám. Ako ak myslím ja a nejaký chalan. Teda naposledy na Twilighte so Samom.
Sedel na lavičke pred halou. Bolo 16:55. Bol tu tak skoro! I keď my sme aj skôr končili.
- Ahoj. Môžme ísť?
- No áno. A na aký film ideme?
- New Moon. Chcela si ho vidieť že?
- Áno. Na Twilighte som bola so Samom. - povedala som. Neviem či to bol dobrý nápad.
- To som nevedel. - Rišo zosmutnel. To som nechcela!
- No nevadí. Dnes - New Moon. S tebou. - Snažila som sa ho rozveseliť. Asi to zabralo.
Kráčali sme pomaly z kina.
- Bolo to super. - hovorí Rišo a usmieva sa na mňa.
- To teda bolo. Niekedy si to zopakujeme jasné? - Snažím sa pohnúť z miesta. Asi sa prilepila teniska o chodník!
- Nepôjdeš zajtra na kebab?
- Neviem, ja, zajtra máme zápas. Ak chceš tak sa príď pozrieť.
- Veľmi rád.
- No dobre teda.
- Tak ahoj. Dobrú noc.
- Ahoj. Dobrú noc. – otočila som sa, že sa vzdialim.
- Linda?
- Áno?
Zrazu sa priblížil ku mne a nahol sa a...
...pobozkal ma.
Rišo ma fakt pobozkal.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
1ivanushka1
12. 3.marca 2010 22:57
hh.. haluz
Napíš svoj komentár