STREDA
Vrútila som sa do izby. Som ešte z toho celého taká v šoku. Volám Pati. Bože, čo robí kde má mobil? Zdvihni to!
- Ahoj Lindi. Soráč mala som mobil v batohu a nepočula som ho.
- Pobozkal ma. - povedala som to. A ani som nevnímala čo Paťa predtým hovorila. Hlavne, že som sa vykoktala.
- Čo?? Prelož.
- Aké čo? Pobozkal ma. Rišo Solčanský ma pobozkal.
- Ty brďo. Čo spravíš? Čo ak s tebou bude chcieť chodiť?
- No veď práve. Ja neviem či s ním chcem chodiť. Samo zomrel pre tromi mesiacmi. Nie je to skoro? Ale ja neviem.
- Ach Lindi. No najprv treba zistiť čo ma na plánoch Rišo. I keď podľa mňa je celý do teba.
- Keď ja neviem. Ja ani neviem čo viem. Asi si pôjdem ľahnúť.
- Áno choď si ľahnúť. Ráno múdrejšie než večer.
- Máš pravdu. Tak dobrú.
- Papa dobrú.
SOBOTA
Ráno som to prebrala s mamou. Už som to nevydržala. Povedala, že by som to mala skúsiť. Teda ak chcem. Že mám trinásť a tak. Ale ja neviem. Keď ja neviem či som prestala ľúbiť Sama. Ach jaj!
Cŕŕŕŕŕŕŕŕn!
- Kto to môže byť tak skoro ráno? - Petríček sa zobudil. Je 11.00 a on má skoro ráno? Ale fakt kto to môže byť? Zrazu som počula od dverí známy hlas.
- Nazdar Peťo. Linda je doma?
- Linda!! Máš návštevu. - Peťo zvrieskol, že to bolo počuť asi aj o dve ulice ďalej. Keď myslí.
- Ahoj Rišo. - dotackala som sa k dverám. - poď ďalej.
- Linda...ja...neviem či som v stredu urobil dobre. Teda, Samo a....ja neviem či by si chcela so mnou chodiť. Teda aby bolo jasné ja ťa mám veľmi rád. Teda...chápeš. - Rišo hapkal a bol červený ako paprika.
- Chápem. A to je to. Neviem či to chcem alebo nie. Akože áno, chcem. Ale ja neviem.
- Chápem. Počkám. Na teba počkám. Si moje vysnívané dievča. A počkám aj keby som mal čakať dvadsať rokov! - Neviem, ale bola som tak v šoku, že...ani neviem čo som robila. Netuším ale viem, že sme sa zrazu pobozkali. A...
- Rišo! Ja chcem s tebou chodiť.
- Fakt?
- Áno. Samo sa určite nebude hnevať. Teda dúfam. Teda viem. Teda neviem. Ale viem, že ťa chcem!
- Linda! - poď sem na chvíľu. Do riti! Peter!
- Strč sa Peťo! Nemám čas! - Tak mu treba!
- Zajtra máš čas? - ozval sa po chvíli ticha Rišo.
- Áno. Myslím. Teda...hej mám.
- Tak sa po teba zastavím. Okolo piatej dobre? Teraz musím bežať na tréning. Ide aj Peťo?
- Netuším. Od tej nehody v lese sa so mnou skoro vôbec nerozpráva.
- Akej nehody v lese?
- Jaj, prepáč ty nevieš. To je na dlho. Veď nech ti to Peťo porozpráva.
- OK. Tak ahoj láska.
BOZK.
Som tak v šoku, že ledva rozmýšľam. Ale fakt ledva. Ako sa volám? Linda. OK. Tak to nebude až také strašné. Či? Nieeeee!!!!
PONDELOK
Chodím s Rišom? Či nie? Či čo? A čo je dneska za deň? Pondelok! Včera som boli s Rišom v kine! A chodím s ním! A...a...a...pomoc!
- Linda Malíková?
- Prosím pán učiteľ?
- Kde zas blúdiš myšlienkami? - Ježiš Hromádka. To je chémia? Čo? Blúdim očami po tabuli. Čo riešime?
- No čo Malíková? Dám ti päťku? Alebo odpovieš na otázku?
- A mohli by ste mi ju prosím vás zopakovať?
- Ehm..prosím pekne: Aké majú oxidačné číslo halogenidy? - To viem. Včera mi to Peťo vravel keď som sa učila...Ako to bolo...Jasné!
- Mínus jeden.
- Máš šťastie Malíková! Inak by bolo zle!
Stará jedna ochechuľa! Hromádka! Tam už mal byť 10 rokov na dôchodku. I keď podľa mňa tam už mal byť 1 999 990 rokov plus. Čiže už 2 000 000 rokov. Bože, už tu počítam matiku jak Peťo. Vtom mi Rišo poslal lístoček:
- Ako si to mohla vedieť?
- Čo? To oxidačné číslo?
- Nie, to tu ten truhlík povedal na hodine minimálne tisíckrát.
- Tak potom ako som mohla vedieť čo?
- Solčanský! Malíková! Zas tie vaše papieriky! Ja nie som slepý! - Fakt? Ani by som nepovedala - Obidvaja máte zápis do hárku. - Ježiši...zápis do hárku. Už ich tam mám milión päťsto. Ale Rišo žiadny. Nejako to prežije. He-he.
Na obede sme všetko museli prebrať s Paťou. Dovtedy nebol čas!
- To čo bola tá chémia preboha?
- Paťa keby som vedela! Tak by som ti rada povedala!
- A čo ti písal Rišo?
- Že ako som to mohla vedieť.
- Čo ako si mohla vedieť!
- Keby som to vedela tak ti poviem!
- Veď on ti to povie nie?
- Dúfam, že hej. Ozaj, že vraj Miša Novomestského vyhodili zo školy. Maja mi vravela.
- Ani Lily nebola v škole.
- Snáď niečo nevyviedli. Povedala som Maji nech sa pokúsi ešte niečo zistiť. Uvidíme.
- Uvidíme.
UTOROK
- Ako to myslíš, že už neprídeš? Lily? - telefonovala som Lily čo s ňou je. Tvrdila, že do školy už nepríde.
- Vyhodili nás. Mňa aj Miša.
- Ale prečo?
- Lebo sme spravili dačo strašné.
- Lily! Lívia! Čo si vyviedla?
- S Mišom sme... - ticho.
- Ste??
- Mali sme marihuanu. Veľa marihuany. Aj heroín. Teda aby som bola presná som feťáčka.
- Čože?
- Ideme sa liečiť. Ja aj Mišo.
- Preboha! Lily prečo si mi to nepovedala?!
- Neviem. No vlastne lebo by si sa so mnou nebavila.
- Bavila! Teda pomohla by som ti!
- A to je to. Ja nechcem pomoc. Na liečenie tiež nechcem ísť! Ale musím!
- Lily! Musíš ísť na liečenie! Inak si zničíš život!
- Linda. Už je neskoro. A končím čau. - zavesila. Čo sa to zas deje? Ďalšia katastrofa!
- Peťo? - išla som za Peťom. Neviem prečo, ale cítila som, že mu to musím povedať.
- Linda vypadni! Nemám na teba náladu!
- Ale Peter!
- Odíď!
Čo sa to deje? Samo...Lily fetuje, Peťovi sa tiež niečo stalo. Môj život je katastrofa! Obrovská! Hnusná! Kolosálna kastrofa! Zavolám Pati. Dúfam, že tá bude normálna.
- Ahoj!
- Ahoj Lindi. Ako?
- Katastrofa. Peter ma nechce ani vidieť. A už viem, čo je s Lily.
- Čo je s ňou?
- To takto po telefóne. Síce ona mi to povedala po telefóne. Ale lepšie by bolo keby som ti to povedala osobne.
- Tak o polhodinu v parku?
- OK. V parku.
NEDEĽA
Zastala som pre Rišovým domom. Oni sa majú bývajú v dome. Pomyslela som si.
- Ahoj. - predo mnou stálo malé štrbavé blonďavé dievčatko. Rišova najmladšia setra.
- Ahoj. Ty budeš Tamarka, že?
- Áno. A ty si Rišova frajerka?
- No, áno. Som Linda. - zrazu sa vo dverách objavil Rišo. Ešte som uňho nebola. Teda ani on u nás vlastne nebol. Iba vtedy v sobotu. A to bol aj tak len v predsieni. Doma bol sám. Teda sám s Tamarkou. Rodičia boli v práci a jeho druhá setra bola u kamarátky.
- Linda? Počul som, čo sa stalo Lily.
- No...akože ja ani neviem ako sa mám k tomu postaviť.
- To ti verím. Mrzí ma, že musíme trčať u nás. Ale musím strážiť Tamarku.
- V pohode. Aspoň si oddýchnem. - Rišo sa začal smiať.
- Tak trošku od veci. Chápeš tej chémii?
- Nie. Ale Peťo mi sľúbil, že mi to vysvetlí. O čom pochybujem. Už týždeň so mnou neprehovoril. Neviem prečo.
- Ja viem, prečo.
- Prečo???
- Rozišiel sa s Líviou.
- Čože? Prečo mi to nepovedal?
- Ja neviem. Ani neviem, prečo sa rozišli. Ja to viem od Tima. A ten to vie od Lívie.
- Tak preto už dva dni som ho poriadne nevidela. Ani sa so mnou nerozpráva. Je na tom horšie ako som si myslela, že bude keď sa to skončí.
- Linda. máš čo hovoriť. Ty si prežila dačo stokrát horšie než on.
- No práve.
- Tamarka! Zlez dole! - Malá sa rozhodla vyliepať na Rišov stôl. Čiže všetko pozhadzovala na zem. - No. Môžem sa pustiť do upratovania.
- Pomôžem ti.
- Nie nemusíš.
- Ale áno.
- Tak dobre. Nebudeme sa predsa hádať.
Akurát mi prišla SMS-ka:
Paťka: Ahoj. Dnes bol Timo u Livie. Ako u jeho sesternici co chodila s tvojim bratom. Snazil sa daoc zistit ale nic.ň nezistil.
Linda: Ahoj. Ja som sa snazila rozpravat s Petom.Ale nic. Ale zachvilu idem za nim dobiedzat. Potrebujem vysvetlit chemiu.
Paťka: Ano. No tak bez. Drzim palce. Ja bezim, pripomenula si mi ze piseme a neviem ani makke F.
- Peťko? - vošla som do Peťovej izby. Dúfam, že sa bude so mnou zhovárať.
- Linda, nemám náladu, prosím ťa choď preč.
- Peťo, no tak. To ani svojej sestre nepovieš čo sa deje?
- Linda, ja, ja,...
- No ták. Ja viem, že ste sa s Líviou rozišli.
- Kto ti to povedal?
- Rišo. A ten to vie od Tima, ktorý to vie priamo od Lívie.
- Keď ja neviem. Ja ju milujem.
- Prečo ste sa teda rozišli?
- Ona odchádza.
- Kam?
- Do Francúzska. Na pol roka. A povedala, že vzťah na diaľku nemá budúcnosť.
- Peťko. To ma mrzí.
- Ozaj ty si chcela tú chémiu, že?
- Áno.
- A čo nevieš?
- Nechápem vôbec oxidačnému číslu.
SMS-ka: Paťka: Linda, Timo odchádza do Francúzska! A chce sa so mnou rozist.
Linda: Akurat som zistila, ze Peto a Livia mali ten isty problem.
Paťka: Ale nie on nemoze!!!
Pozrela som na Riša.
- Timo odchádza tiež.
- Ty brďo.
- Ja nechcem aby odišiel. Ani Timo, ani Lívia.
- Bože, však sa s Paťou zbláznite.
- To hej.
- Potom sa dáte dohromady.
- Ha-ha Linda, pekný vtip. - Začali sme obidvaja smiať až sme sa skoro zadusili.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár