- Ahoj Jane! - celá partia sme milo odvetili a Ben spustil:
- Jane, a čože máš dnes takú výnimočne dobrú naládu?!
- Pani Trauserová už určila dátum toho výletu, konečne.
- A čiže?
- Jedenásteho mája!!!
- To máme ešte...dvadsaťštyri dní. - bleskurýchlo skalkuloval Adrian. Tomu jedinému ide matika od ruky.
- Veď to už nie je veľa. Stella, Marta, ja sa najviac teším na Oxford Street. Som zvedavá koľko mi dajú fotrovci. Mohli by sa prekonať aspoň na sto libier.
- Sto libier? Ja budem šťastný ak mi dajú dvadsať.
- No, ale ty nie si baba, ktorá pôjde nakupovať!
- Jane, ale fakt stovka je veľa si myslím...na nákupy. Dosť už len ten výlet stál veľa.
- Ale Londýn je Londýn! Nádherný krásny Londýn!
Ben sa začal smiať. Kedysi v Londýne býval.
- No, Jane, len aby si nebola sklamaná. Ani Manchester nie je až taký hrozný.
- To nie, nie je. Iba jemný zapadákov. Ale nie až taký. Ale aj tak mojím najväčším snom je vidieť Paríž!
- Neboj, aj ten raz uvidíš. Veď máme len štrnásť, času dosť.
- Viem, viem. Idem zavolať Richovi, možno ma stadeto vezme autom. Prší ako z krhly. Ale ja tak...nádherný deň!
- Ahoj mami!
- Stella už si doma? Vravela si, že prídeš o šiestej.
- No vlastne, áno. Ale Ben bežal na tréning, tak som tu. Pôjdem sa učiť. Dobre? Či potrebuješ pomôcť s malými?
- Nie, obe zaspali, pôjdem variť večeru.
- OK. - vzala som si jablko - inak do toho Londýna sa ide jedenásteho mája.
- Dobre. To máš ešte čas. Ale poriadne si to tam uži. Keď už, tak nech to stojí za to!
- To je jasné. Jane plánuje vybieliť obchody na Oxford Street.
- Haha, tej ide asi len o to čo?
- Ja po tom nejako netúžim. Ale teším sa na tu plavbu po Temži.
- Jasné moja.
- Idem teda do izby. Zajtra píšeme test z dejáku. A ja netuším kto je Claude Monet.
- Ani ja. - obidve sme sa rozsmiali. - Ale tak choď sa teda vzdelávať a potom mi povieš kto je to ten Claude...Claude...
- Claude Monet. Ale myslím, že to bol maliar.
Z vedľajšej izby sa ozýval plač. Vedela som, že sa zobudili dvojičky. Mama varí a určite ma pustené rádio, čiže ich nepočuje. Baby sitter nepúšťala, veď ja som hore. Zbehnem ich mrknúť ja.
Lisa spí. Ale Ariel nie. Vzala som ju do náručia a začala tíšiť. Potichu som vyšla z izby, aby som nezobudila Lisu a išla dole za mamou.
- Stella si to ty?
- Áno som to ja. - odvetila som potichu. Ariel mi už začala zaspávať v náručí.
- Plakala a kým som ju vzala dole, tak aj zaspala.
- Daj mi ju, vezmem ju hore.
- Lisa spí.
- Dobre. No už vieš kto je to Claude...Claude...čakaj ja si spomeniem...Claude Monet?
- Jasné. Maliar, zakladateľ impresionizmu. Naučená už som. Malo by to teda zajtra dopadnúť dobre.
- Dobre. Prosím ťa, choď dávať pozor na polievku. Ocko zachvíľu príde. Ja idem hore s Ariel.
- Jasné, spoľahni sa.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár