Žiletka.
Žiletka.
Žiletka.
V mojej ruke.
Slzy.
Nevládzem!
Tak milé sestričky tu vám to zanechávam. Posledné slová, ktoré v živote vyslovím. Mala som vás rada budete mi chýbať. Ale takto to bude lepšie. Nech sa vám darí. Prajem peknú budúcnosť.
Soňa
- Sisa, takto to ďalej nejde otvor tie dvere. Dva dni si nevystrčila nos z dverí. No tak! Silvia! Odomkni tie dvere. Sisa! - prosím, nech ich otvorí, prosím. - Silvia, dobre ako si povedala, ja tie dvere vykopnem. - Nebolo to jednoduché ale nakoniec sa mi to podarilo. Preboha!!!!!! Silvia! Čo si to urobila? Ležala len v kaluži krvi. Ona si podrezala žily. Peeboha! Decko jedno nekompletné.
- Oci! Poď sem rýchlo!!
- Čo sa deje? Už otvorila tie dvere? Kristova chmára to čo je?! - vedľa Sisi ležal pohodený jej denník. Zazrela som posledné slová: Prajem peknú budúcnosť. Siska čo si to urobila? Lea a ty kde toľko trčíš keď ťa človek potrebuje?
Lea
Toto nie je na depku. Toto je už na psychiatriu. Najprv prídem do parku, kde mi vlastný chalan povie, že za dokonalé štúdijné výsledky ide na mesiac do Rakúska či čo to. Ani som tomu poriadne nepochopila. Ale keď bude šťastný tak nech je. Veď ja si tu už nejako poradím. No nie? A prídem domov a čo nenájdem? Sanitka pred domom. To nie je také nezvyčajné vzhľadom na otcove povolanie. Ale otca nikde? Soňa plače? Čo to má byť? Pochopila som keď na nosidlám vyviedli von Sisu. Pri nej kráčal vystrašený ocino. Pochopila som. Silvia sa pokúsila o samovraždu. Tak toto je už moc.
Dia
Viem, je nechutné zneužiť cudzie nešťastie na vlastný prospech. Ale tak keď otec, Lea aj Soňa sú v špitáli? Stačí zavolať Renkovi a ide sa pařiť.
- Renko?
- Áno moja? Snáď ma nejdeš potešiť správou, že ideš do Mexica?
- No ale idem ťa potešiť.
- Tak na zvyčajnom mieste?
- Ako ináč aj že? hehe.
- Teším sa moc moja
- Aj ja.
Útek úspešný. Klaudia Reterová si geniálny človek!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár